Ako nestratiť vieru

 

Ľubomír Urbančok: Nákazlivá viera 2

Spolok latinskej omše, 2022

Homílie mladého kňaza Ľubomíra Urbančoka, obsiahnuté v zbierke Nákazlivá viera, nejdú cestou lacnej aktualizácie či modernizácie vieroučných téz a pastoračných postupov, pridŕžajú sa Tradície a čerpajú z bohatých prameňov katolíckeho myslenia uplynulých storočí. Neprekvapuje preto, že je v nich mnoho citácií a odkazov na osvedčené inšpiračné zdroje. Kniha má podtitul Ako nestratiť vieru v čase zmätku a je pokračovaním knižného súboru, ktorý vyšiel v roku 2021 pod názvom Nákazlivá viera – úvahy (ne)tradičného kňaza v čase pandémie.

Mimochodom, práve počas takzvanej koronakrízy, keď boli nútene zatvorené kostoly a veriacim sa znemožňovala účasť na bohoslužbách, stal sa otec Ľubomír verejne známym – vďaka pôsobeniu v internetovom priestore, kde do istej miery suploval dušpastierov, ktorí boli obmedzovaní a šikanovaní štátnou mocou a jej „protipandemickými opatreniami“ hrubo porušujúcimi náboženské práva.

Ale vráťme sa k recenzovanej publikácii. Autor opakovane poukazuje na dôležitosť (vnútorného) poriadku života: „Denný poriadok, modlitba v presne stanovený čas – zvlášť skoro ráno či neskoro v noci, stabilný poriadok našej modlitby, liturgická modlitba a pravidelná osobná modlitba či už v samote alebo v prítomnosti Pána v Eucharistii. To sú zdanlivo nehostinné podmienky púšte, ktoré nás vedú k postupnému rastu v duchovnom živote.“ Treba si pritom uvedomiť, že kľúčové je opakovanie „istých duchovných aktivít, ako aj manuálnej práce vo svojej zdanlivej strohosti a monotónnosti“. Teda nie hľadanie rozptýlenia, zážitkov, zakaždým čohosi nového, ale trpezlivosť, stálosť a vytrvalosť v napĺňaní múdro stanoveného programu dňa.

Známe heslo „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj) je vyjadrením hlbokého poznania o komplementarite práce a modlitby. Ako čítame: „Modlitba nás privádza k činnosti, k posväteniu našej práce. V prípade, že naša práca je ťarbavá a nedokonalá, je to obraz našej modlitby a nedostatočného duchovného života.“ Napokon, všetko má byť zastrešené úsilím o svätosť: „Nežijeme preto, aby sme mohli pracovať, ako nám to podsúva marxistické myslenie.“ Cieľom ľudského života je oslava Boha.

Pravda, duchovný svet sa nedá celkom oddeliť od reality, v ktorej sa nachádzame, od sveta, ktorým sme obklopení. Úlohou kresťana je však držať sa právd viery a nepodliehať klamlivým tvrdeniam, že prax má primát nad učením a že náuka Cirkvi sa musí prispôsobovať okolnostiam a meniť podľa požiadaviek danej doby. V súvise s tým sa hodno zamyslieť nad vzťahom formy a obsahu. Dnes je veľmi rozšírené chápanie viery ako čohosi výlučne osobného, súkromného, patriaceho do intímnej sféry, čo nemá a ani nepotrebuje osobitnú formu a vonkajší prejav, lenže je to práve forma, pripomína autor, ktorá sprostredkováva a umožňuje hlbšie prežívanie náboženskej viery. Kde sa odstráni forma, tam zaniká aj duch.

Predseda Spolku latinskej omše Peter Čambál v poznámke na obálke knihy píše: „Kázne otca Ľubomíra prinášajú dnes tak vzácnu, čistú duchovnú potravu. Bohaté na myšlienky veľkých vzorov, jednoznačným a prístupným jazykom nútia človeka zamyslieť sa, vstúpiť do seba a meniť sa.“ S tým možno súhlasiť. Ľubomír Urbančok ohlasuje Krista, tak ako ho ohlasuje Cirkev už dve tisícročia.

 

Ján Maršálek

::

Odporúčame duchovnú literatúru:

Robert Sarah: Pane, zostaň s nami

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský

Ján Maršálek: Kristus prichádza

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.