Hrobové ticho pri storočnici profesora Ďuricu

 

Elena Šebová

V polovici augusta v úplnom tichu a ignorancii zo strany takzvane mienkotvorných a verejnoprávnych médií sme si pripomenuli sto rokov od narodenia Milana S. Ďuricu, jedného z najvýznamnejších slovenských historikov, ktorý svoj dlhý a plodný život zasvätil práci na prinavrátení a očistení našich národných dejín. Tie nám vždy snaživo písali cudzí, či už v Budapešti, Prahe alebo inde. A vždy pritom išlo o snahu vymazať alebo bagatelizovať veľké osobnosti a udalosti nášho národa (s výnimkou povstania).

Od roku 1947, keď ho saleziánski predstavení ako mimoriadne nadaného poslali na štúdiá do Talianska, po celý čas vedecky obhajoval a živil ideu slovenskej štátnej samostatnosti. Štúdiom archívnych prameňov v zahraničí mal možnosť skúmať a hodnotiť slovenské dejiny slobodne, bez nátlaku komunistickej ideológie a proletárskeho internacionalizmu.

Po zmene politických pomerov a vzniku druhej Slovenskej republiky začal v roku 1997 prednášať cirkevné dejiny na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Pričinil sa o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva, ktorého bol doživotným predsedom. Už len to by bolo dostatočným dôvodom na to, aby Katolícke noviny priniesli k storočnici profesora Ďuricu pre svojich čitateľov veľký článok...

Matica slovenská, ktorej poslaním je „podieľať sa na rozvoji všetkých foriem duchovného a spoločenského života, ktoré upevňuje národné sebauvedomenie“ v svojom dvojtýždenníku Slovenské národné noviny (SNN) takisto akosi pozabudla na profesora Ďuricu, ktorý svojimi vedeckými i popularizačnými publikáciami práve ono národné sebauvedomenie programovo budoval.

Ba nie, až tak celkom sa nezabudlo. Na poslednej strane SNN z 9. augusta v stĺpčeku „Pripomíname si“ mu autor Martin Mitošinka venoval jednu jedinú vetu. V nej zároveň aj stihol zhodnotiť prínos profesora Ďuricu pre slovenskú historiografiu, keď napísal, že „viacerí historici s jeho interpretáciou obdobia prvej slovenskej republiky (s malým „s“  sic!) nesúhlasia“.

Preto sa nemôžeme čudovať, v akom stave sa po viac ako tridsiatich rokoch od vzniku samostatného Slovenska nachádza národné povedomie Slovákov.

Mimochodom, pri  príležitosti životného jubilea – deväťdesiatych narodenín profesora Milana S. Ďuricu vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum kniha s latinským názvom Testimonium hoc verum est ako kytica obdivu, úcty a vďaky tomuto veľkému slovenskému historikovi, do ktorej prispeli svojimi svedectvami mnohé významné osobnosti. Z nich spomeniem len slová kardinála Jána Chryzostoma Korca, S. J., ktorý okrem iného napísal: „Jeho dielo, jeho spisy sú dielom kolosálnym. (!) Hlavne jeho dve veľké knihy Dejiny Slovenska a Slovákov a monografia Životopisný profil Dr. J. Tisu, ktoré nám zanecháva, sú diela kolosálne. Profesor Ďurica študoval celé slovenské, talianske, rakúske, nemecké a iné archívy a publikoval ukryté poklady v týchto archívoch. Žasnem nad tým ako dvaja alebo traja ľudia, ktorí sa uchýlili v Akadémii vied, usilujú sa znehodnotiť jeho písomnú študijnú prácu a surovo ho napádajú, že nemá odbornú vysokoškolskú kvalifikáciu. To je pustá lož! Prof. Milan S. Ďurica patrí k najkvalifikovanejším odborníkom na cirkevné dejiny, najmä na dejiny Slovenska a Slovákov. Preštudoval a publikoval najvážnejšie slovenské problémy i najzávažnejších slovenských dejateľov v slovenských dejinách. Jeho deväťdesiatku by si preto mali všímať a opisovať naši najvážnejší historickí odborníci i najvážnejšie naše odborné časopisy. Neviem, či a kedy sa objaví ďalšia osobnosť takého formátu, akým je profesor Ďurica.“

Nuž, čo k tomu dodať? Iba ak, že nikto nie je doma prorokom!

 

Elena Šebová

::

Súvisiace články:

Čo znamená pre Slovákov 1. január?

Jozef Tiso v zrkadle dejín

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.