Vianoce 2025

 

Ľudovít Košík

„Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha.“ (Ž 98, 3)

Napriek všetkým našim starostiam, povinnostiam či problémom prišli najkrajšie sviatky roka, ktoré slávime v čase zimného slnovratu, keď sú dni najkratšie a noci najdlhšie. My, ako aj svet okolo nás, na niekoľko dní alebo aspoň niekoľko hodín zmeníme svoj bežný režim, aby sme ich mohli osláviť. Stávame sa, alebo sa aspoň chceme stať lepšími, citlivejšími, vnímavejšími, radostnejšími...

Bude dobre, ak nezostaneme len pri formálnom, vonkajškovom slávení Vianoc, ale zamierime k ich podstate, k Betlehemu, k Ježišovi, Márii a Jozefovi, k Bohu, ktorý posiela svojho Syna, aby oslovil človeka, aby spasil svet, teda k podstate, ktorá je duchovná.

Na Slovensku máme bohatú tradíciu krásneho slávenia týchto sviatkov v chrámoch i v rodinách. Žiaľ, tak ako iné tradície aj táto sa vytráca a niektorí akoby už ani celkom nevedeli, ako sa majú Vianoce sláviť. Bohato prestretý stôl a hojnosť máme po celý rok, po materiálnej stránke väčšine z nás nič nechýba a máme problém aj s tým, ako obdarovať svojich blízkych.

Ale predsa sú tu Vianoce. Máme dôvod na radosť, na oslavu a stretávanie, na obdarovanie, lebo Boh sa stal človekom. Vonkajšia oslava nás má usmerniť k duchovnej náplni. Všetko, čo máme, je Božím darom a človek môže byť šťastný len vtedy, ak prejaví svoju vďačnosť tomu, kto nás obdaroval. Svätý Augustín to vyjadril slovami: „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože.“

Boh oslovuje človeka a človek odpovedá, alebo mlčí, a tak balansuje medzi duchovným a materiálnym, svetským a sakrálnym, vierou a neverou, nádejou a zúfalstvom, láskou a sebectvom, dobrom a zlom, podstatným a zbytočným, pravdou a klamstvom, čnosťou a hriechom, životom a smrťou, spravodlivosťou a nespravodlivosťou, pokorou a pýchou, pokojom a chaosom, chudobou a bohatstvom, radosťou a smútkom, šťastím a nešťastím, obdarovaním a okrádaním iných...

Každým dňom dostávame príležitosť byť bližšie k Ježišovi, podobať sa mu, byť lepší, dokonalejší, spokojnejší, šťastnejší a kráčať s ním tak, ako nás to učil, alebo ísť bez neho, alebo proti nemu. Neutrálne sa žiť nedá.

Bolo by málo prihlásiť sa k Ježišovi len na Vianoce. Treba s ním kráčať počas celého života. Každý deň je potrebné rozhodovať sa a prijať hodnoty, ktoré nám ponúka, ktoré vedú k šťastiu večnému i časnému. On má riešenia pre náš život, život našich rodín i nášho sveta, pre naše ťažkosti, pre našu prítomnosť i budúcnosť. S ním môžeme ľahšie niesť kríže a trápenia, ktoré život prináša. On nás ochráni pred mnohými zbytočnými problémami.

Evanjelista Lukáš píše, že Kristus prišiel na svet na okraji spoločnosti, v krajnej chudobe, odkázaný len na Máriu a Jozefa, lebo nikto nemal pre neho miesta. Ale boli tam anjeli a pastieri, ktorí tam pásli svoje stáda. Mocní tohto sveta Ježišovi strojili úklady a krátko po jeho narodení musela Svätá rodina opustiť svoju krajinu a pocítiť ťažkosti emigrácie. Ale Boh im dal silu prekonať všetky ťažkosti, prekážky a ohrozenia. Aj v chudobe je možné byť šťastný. Kde sa žije s Kristom, tam je pokoj, láska, radosť... 

Doba je dnes veľmi podobná tej spred dvoch tisícročí. Ani dnes nie je v domoch a srdciach mnohých pre Ježiša miesto. Mocným tohto sveta prekáža, keď počujú o ňom a jeho hodnotách, preto ho chcú umlčať. Ľudia viac milujú tmu ako svetlo...  Majú vlastné názory a riešenia. Myslia si, že si vystačia bez Ježiša i bez Boha...

Nech nás tohtoročné Vianoce priblížia k Ježišovi, k odhodlaniu žiť viac duchovne, podľa Ježišových hodnôt, ktoré sú pre náš život potrebnejšie a dôležitejšie než tie materiálne, lebo nám prinášajú šťastie presahujúce hranice nášho života i sveta.

Prajem vám radostné a požehnané vianočné sviatky.

 

Ľudovít Košík

(Skalica, Vianoce 2025)