Teofil Klas: Grálová sonáta
Bratislava, vlastným nákladom, 2009
Teofil Klas, vlastným menom Jozef Zavarský
(1940–2025), je autorom mnohých básnických diel, ktoré boli publikované
časopisecky i knižne (viac ako dvadsať zväzkov), ako aj formou
„bibliofilských samizdatov z domácej počítačovej tlačiarne“. Sám
autor uviedol, že vydal zhruba tri stovky takýchto básnických samizdatov
(spravidla s vlastnými ilustráciami), menších i väčších, svojpomocne
distribuovaných v okruhu priateľov a známych, milovníkov poézie.
Súčasťou spomenutého bibliofilského edičného radu je Grálová sonáta z roku 2009 (neskôr vyšla knižne vo vydavateľstve Post Scriptum). Ide o básnickú skladbu tematicky zameranú na tajomstvo Eucharistie. Vysokému tvorivému zámeru zodpovedá premyslená kompozícia diela, inšpirovaná hudobnou sonátovou formou (jednotlivé časti skladby sú pomenované podľa hudobnej terminológie: Allegro maestoso, Andante sostenuto, Allegretto, Allegro vivace).
Každé tajomstvo vyvoláva otázky.
A v duchovnom zmysle samo tajomstvo slúži ako odpoveď – ak ho
prijmeme, ak uznáme, že bez tajomstva by bol život plochý, prázdny
a bezútešný. V básni Spev o obetavej láske čítame: „Bez
chleba človek nemôže byť živý / na zemskej postati. / No ešte menej bez ducha.“
Tajomstvo, sakrálnosť, duchovnosť potrebujeme rovnako, ba potrebujeme viac ako
chlieb, viac ako matériu. Básnik pokračuje (Spev o zlate z Ofiru):
„V kráse a bohatosti tvarov zeme / je obraz nádhery, / ktorou sa halí
majestátnosť Ducha.“ Pravá krása je zastretá závojom, aby nedošlo k jej
zneucteniu: „Pochop sa vkrúca do tajomstva zrna, / čo padlo do pôdy...“ (Spev
o slove a zrne).
Je za tým aj človečenské vedomie zodpovednosti
a prijatie vlastného údelu. Človek má isté záväzky, povinnosti, poslanie,
má sa usilovať o to, aby mal „v duši poriadené“ (Spev o nádobe
a lone). V opačnom prípade: „Keď chýba vôľa slúchať Stvoriteľa, /
je všetko prehraté. / Namiesto práva nastupuje zvoľa...“ (Spev
o nezaslúženej cti).
Zahĺbme sa do Spevu o premene
z obety: „Svet predsa nemôže žiť bez obnovy. / No človek, keď sa
zamotáva v sieťach / úkladov podsvetia, / sám v slabostiach sa
rozmieňa.“ Básnik v intenciách kresťanskej viery hovorí o ceste
spásy, ktorú otvorila Kristova obeta na kríži. Uplatňuje pritom rýdze básnické
prostriedky a mnohorozmerný viazaný verš, prejavujúc umelecké
majstrovstvo. Vyznáva, obraznou rečou poézie, že je to Ježiš Kristus, kto
navracia život do koľají: „Kristus je svätý Grál po premenení /
v sviatostnej obete“ (Spev o rytieroch a kráse).
Z Božej milosti nám bol daný večný chlieb, pravá manna, pokrm na cestu do
neba: „Tak život lásky na človečej nive / sa množí v plnom svojom
výrazive, / aby už nikdy neprestal“ (Spev o božskom prostredí).
Poézia Teofila Klasa je, popri inom, vzdaním
pocty slovenčine, vyznačuje sa virtuozitou štýlu a je natoľko špecifická,
osobitá a čitateľsky náročná, že ju možno označiť za nepreložiteľnú. Inými
slovami, patrí do zlatého fondu slovenskej poézie – bez ohľadu nato, koľkí
z nás si to uvedomujú.
Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok: Za Teofilom Klasom.
::
Čítame a odporúčame poéziu:
Milan Šmelko: Náklonnosť mesiaca
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.