Gejza Pásztor: Tri dni dlhšie ako štyri roky
(Spomienky na gulagy 1945–1949)
Bratislava, Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, 2026
V týchto dňoch vyšla kniha spomienok
Gejzu Pásztora, pôvodom z Gelnice, narodeného 13. marca 1914, na roky
strávené v pracovných táboroch v Sovietskom zväze, kam bol násilne
odvlečený.
Keďže už zomrela väčšina z tých, ktorí toto ťažké obdobie násilného otroctva v táboroch smrti prežili a mali šťastie, že sa mohli po rokoch utrpenia vrátiť do svojej vlasti, táto téma sa vytratila aj z povedomia slovenskej verejnosti a nevenujú jej takmer žiadnu pozornosť ani médiá. A predsa je potrebné si ju pripomínať, pretože ide o tragédiu, ktorá postihla desaťtisíce našich spoluobčanov, prevažne z východného Slovenska, pričom mnohí z nich sa pre ťažké životné podmienky, v ktorých boli nútení ťažko pracovať, ani nevrátili, pretože tam zahynuli a tam skončili aj ich telesné pozostatky.
Knihu na vydanie redakčne pripravil historik
Martin Lacko, ktorý napísal aj úvodnú štúdiu. V nej bližšie zoznamuje čitateľa
s problematikou násilne odvlečených do ZSSR aj so životnými osudmi
pamätníka Gejzu Pásztora, ktorý svoje spomienky na ťažké roky prežité
v sovietskom zajatí napísal v roku 1991 v Nemecku, kde vtedy žil
(vyšli aj v nemeckom jazyku a uverejnil ich aj časopis Pamäť národa
na Slovensku). Gejza Pásztor zomrel 5. októbra 2012 v nemeckom Ulme, kde
je aj pochovaný.
Autor autenticky približuje neľudské podmienky
táborov, ktorými počas vyše štyroch rokov prešiel, kde ľudský život nemal
žiadnu cenu a mnohí neprežili hlad, zlé hygienické podmienky, choroby,
žiadnu zdravotnú starostlivosť, každodennú ťažkú prácu počas celého dňa,
barbarské správanie a týranie dozorcov, vši, ploštice, hmyz, zimu... Nebol
im umožnený žiadny kontakt s domovom a žili v celkovej neistote;
ako píše autor: „Boli sme na tom horšie ako vojnoví zajatci akýchkoľvek armád,
ktorým sa čas od času umožnilo poslať domov cez Medzinárodný Červený kríž aspoň
poštovú korešpondenčnú kartu. Nevedeli sme, či sa niekedy vôbec vrátime domov,
prečo tam vôbec sme, lebo nás nikdy nepostavili pred súd ani nesúdili – veď
z čoho by nás boli súdili – a tak sme na tom boli horšie ako
vrahovia, ktorých za vraždu odsúdili, ale presne vedia, na akú dobu a kedy
sa dostanú domov.“
Okrem osudov väzňov a podmienok
v pracovných táboroch, aj počas transportov, autor približuje aj podmienky
života tamojších ľudí, ktoré pri svojom pobyte mal možnosť vidieť. Kniha je
napísaná pútavo, čitateľa isto zaujme (vyšla v brožovanej väzbe, vo
formáte A5, má 88 strán, obálku s portrétom autora, na jej zadnej
strane obálky je krátky životopisný profil autora, v knihe je aj zoznam
skratiek, miestny a menný register a obrazová príloha).
Ľudovít Košík
::
Oživujeme historickú pamäť:
Martin
Lacko (ed.): Tisovi žiaci prehovorili
Martin
Lacko (zost.): Andrej Hlinka v poézii
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.