Príbeh statočného majstra

 

Jozef Cíger Hronský: Andreas Búr Majster

Bratislava, Tatran, 1970

Martin, Matica slovenská, 2008

Po nedobrovoľnom odchode zo Slovenska v roku 1945 strávil J. C. Hronský niekoľko rokov v Taliansku. Bolo to ťažké obdobie jeho života, no ani vtedy neprestal literárne pracovať. Ako poznamenáva Ján Okáľ v spomienkovej knihe Výpredaj ľudskosti, Hronského známi vedeli o neuveriteľnej disciplíne, s ktorou tvoril: „Vedeli, že neuplynie deň, aby nepridal aspoň stranu-dve k dielu, ktoré práve písal, ale čo práve píše, to sa aj najbližší priatelia dozvedeli iba vtedy, keď dielo vyšlo.“ V spomenutom povojnovom období vznikol aj román Andreas Búr Majster.

Hlavnou postavou románu je Andreas Búr – majster piliar, človek „podivne vnímavý, prostoreký, nábožný“, ktorý sa modlil spevom a ktorý čistotou srdca, čistotou úmyslov, odvahou a statočnosťou prevyšoval okolie, preto ho mnohí pokladali za bláznivého, nerozumeli mu. Verejná mienka bola proti nemu, on však neveľmi na to dbal, boli mu cudzie falošné ohľady, veď chcel iba žiť ako sa patrí, chcel viesť život „robotný, pokojný, usporiadaný, taký, čo bude mať cieľ, v ktorom sa budú rátať dni a roky a cez ktorý bude niekam patriť on sám a iní patriť budú k nemu“.

Oná čistota srdca a úmyslov viedla Andreasa k určitému cieľu, nie však priamo, naopak, jeho životná cesta bola plná zákrut, prekážok i pochybností. Ale pevnosť predsavzatí zvíťazila. A najmä pevnosť viery: „Spravodlivý si, Bože, a milostivý... Vďačný som ti, Pane, že si dopúšťal na mňa utrpenia!“ Bohabojnosť je počiatok múdrosti – v tejto pravde Andreas ľudsky rástol a dozrieval, formujúc svoju životnú filozofiu: „Každá dobrá robota je i na oslavu Boha, ale i na posilnenie človeka, lebo má v nej svoj diel. Robota bez Boha stojí za málo, ale ani modlitba bez roboty nie je modlitbou.“

Hronský svojho románového hrdinu monumentalizoval, aby zvýraznil dôležitosť trvalých všeplatných hodnôt, dávajúcich ľudskému životu vážnosť a dôstojnosť. V súlade s tvorivým zámerom vykreslil Andreasa ako človeka, ktorý ostal žiť v pamäti ľudí: „Povesť ho udržala pri živote.“ Je však za tým aj čosi hlbšie, duchovné, presahujúce do večnosti: „Andreas Búr, čo sa so sebou toľko nabojoval, prekračoval prah života a smrti v rúchu bielom, lebo odtrpel si viny svoje, azda i viny predkov.“

Ján Števček v doslove k vydaniu z roku 1970 nazýva toto Hronského dielo románovou legendou. Všíma si, že je naplnené tajomstvom: „V každej z jeho postáv je kus tajomnosti, nehovoriac už o vzťahu bočných postáv.“ A nehovoriac o vedľajších motívoch či dejových líniách, ktoré ostávajú neuzavreté, otvorené interpretácii čitateľa. S tým súvisí bohatá symbolika, náznakovosť, nepriame, no o to pôsobivejšie pomenovanie vecí a skutočností. Pritom, pravdaže, nejde iba o estetickú stránku tvorby, ako píše J. Števček: „Hronského témou bolo predovšetkým utrpenie človeka a katarzia, vnútorné oslobodenie...“

Román Andreas Búr Majster predstavuje jeden z vrcholov tvorby J. C. Hronského. Môžeme povedať, že je to román-legenda, mnohovýznamový literárny príbeh, román o zmysle ľudského bytia, o jeho hľadaní a nachádzaní v priestore ducha, viery, nádeje a obetavej lásky.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Svetlo v národe

Slováci v exile

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!