Svetlo v národe

 

Jozef Cíger Hronský: Zažíhanie svetiel

Bratislava, Národné literárne centrum, 1996

Pod názvom Zažíhanie svetiel vyšiel knižne súbor dvadsiatich článkov, ktoré boli pôvodne publikované časopisecky v krajanskom periodiku Slovák v Amerike, a to na prelome rokov 1959 a 1960. Jozef Cíger Hronský (1896–1960) ich písal na sklonku života, predstavujú teda v istom zmysle jeho tvorivý testament, osobný odkaz rodákom a vôbec ľuďom dobrej vôle.

Jednotiacim prvkom týchto úvah je motív zažínania svetla a zaháňania tmy, čo potvrdzuje aj sprievodné motto: Lepšie zažať svetielko, ako preklínať tmu. V tomto duchu autor rozvíja témy a otázky slovenskosti, slovenskej kultúry a národného bytia. Zdôrazňuje význam a dôležitosť pozitívnej činnosti: „Na robotu v národe netreba sa mnoho chystať, netreba mnoho mudrovať. Keď budeš mudrovať, aj iní budú mudrovať, keď začneš robiť, aj iní budú robiť.“

Dobré príklady priťahujú. Hronský však upozorňuje aj na to, že vznešená myšlienka slovenskej svojbytnosti má svojich protivníkov. Sú to „rozsievači tmy“, usilujúci sa „čím viac zatemniť náš národ“. Ako píše, treba ich odhaliť, aby sme vedeli, odkiaľ ide prievan, aby sme sa mohli brániť.

Hronského myšlienky i dnes pôsobia živo, podnetne, nanajvýš aktuálne: „Nebudeme národom, ak budeme iba zaklínať pomery, ak budeme iba nenávidieť nepriateľa a nie ho premáhať, ak budeme tápať v tmách, ak nebudeme dvíhať seba, ak nebudeme zažínať svetlá lásky a úcty, ak budeme iba kritizovať, ak budeme znevažovať sami seba a nezaraďovať sa svojou kladnou prácou medzi národy, medzi ktoré patríme.“ Vskutku, múdre a pravdivé slová!

Ide o veľa, ide o slovenskú vec, o prežitie a vzrast národa, ide o úlohu, ktorá si žiada skutky: „Kto sa postaví do služieb ducha, teda do služieb najvyššieho významu, ten vie, že v týchto službách niet prvého, ani posledného, nemôže byť reč o vedľajších záujmoch, kde jestvujú iba jedny preteky – závodenie v robote, v obetavosti, vo vzájomnej úcte a porozumení.“ Tmu nemožno rozohnať tmou, nestačí sťažovať sa, kritizovať, treba aj niečo vykonať, čo pomôže spoločenstvu.

V národe má každý svoje miesto: „Slovenský život vytvárajú všetci Slováci, dejiny píše celý národ, i robotník, i profesor. Akí sme, akí budeme, také budú i dejiny slovenské, i literatúra slovenská, i umenie slovenské, i veda slovenská. I chlieb slovenský.“ A dodajme, taký bude celý náš osud!

Jozef Cíger Hronský nám zanechal cenné literárne dedičstvo. Osobitnú pozornosť si zaslúžia jeho veľké romány, ale obísť nemožno ani tvorbu pre deti a mládež, ani publicistiku. Sám sa nazval robotníkom na kultúrnom poli – a pracoval na tomto poli statočne a vytrvalo, v duchu kresťanských zásad, šiel príkladom, bojoval za krásu i pravdu, povzbudzoval, a zažíhal svetlá, ako o tom svedčia i články, ktoré zavŕšili jeho dielo.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace príspevky:

Návraty k hodnotám

Jeden z najlepších slovenských románov

Malý svet, veľký príbeh

Slovensko na trasovisku

Príbeh pisára Gráča

Človek a chlieb

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.