Jozef Cíger Hronský: Pisár Gráč
Bratislava, Tatran, 1969
Literárne dielo Jozefa Cígera Hronského je žánrovo pestré, ale dovolíme si povedať, že jeho najvýznačnejšou časťou je románová tvorba – k najlepším patria romány z dedinského prostredia: Jozef Mak, Chlieb a Svet na Trasovisku, v ktorých nachádzame príťažlivé umelecké zobrazenie slovenského sveta a slovenského človeka na pozadí všeľudského zápasu o dôstojnú podobu bytia. Román Pisár Gráč je v kontexte Hronského tvorby špecifický svojou formou s prvkami experimentu, expresionizmu, rapsodického členenia, striedania reálnych a snových pasáží.
Román
je písaný ako rozprávanie hlavnej postavy, napohľad neusporiadané, prerývané,
s charakterom osobnej spovede, vyrovnávania sa s vlastným osudom,
dlho nenaplnenou láskou k žene, bolestnou skúsenosťou vojny
a nespravodlivosti. Až v závere prichádza katarzia a vyjasnenie,
Gráčov životný príbeh sa takrečeno vracia do koryta, stáva sa usporiadaným,
uchopiteľným a zrozumiteľným.
Jozef Gráč, „pisár a priateľ mnohých
ľudí“, je v podstate dobrým človekom, ale i vnútorne rozorvaným. Čosi
ho núti neprestajne nastavovať zrkadlo sebe aj svetu, hľadať a odhaľovať
pravdu, ktorá neraz bolí a prináša niekedy trpké poznanie o ľudskej
slabosti a hriešnosti: „Koľko somárstva!... My sme schopní i svoju
stodolu podpáliť a posadiť sa do nej...“
Významnú úlohu v tomto románovom opuse
hrá téma lásky, ako aj téma vojny a smrti. Tu treba oceniť autorovo
majstrovstvo, schopnosť primeraným a pritom umelecky účinným spôsobom
vyjadriť aj tie najzávažnejšie veci a najcitlivejšie otázky, sprevádzajúce
naše kroky na tejto zemi. Osobitnú pozornosť si zaslúžia (Gráčove) úvahy
o vojne, nepriateľstve, utrpení: „My sa už nehanbíme za nič na svete. My
sme umreli a znovu sme sa narodili na taký svet, kde niet nijakej hanby.“
Rozprávač prirovnáva vojnu ku zdochline, škaredej a zapáchajúcej, ktorá sa
nafukuje, až napokon praskne, aby špinou zaliala všetko naokolo. Vo vojne trpia
najviac obyčajní ľudia, nielen vojaci, a výsledkom sú „nenarodené
pokolenia, rozbité nádeje, tiché múry, vzdychy...“
Všetko má svoj koniec. Gráč prežil
a získal dávno milovanú Janu. Vojna umrela, minulosť sa uzavrela, mŕtvi sa
odmlčali, lístie zo stromov opadalo, ale „konáre sa na jar zasa vyobliekajú do
nových, sviežich a zdravých šiat“. Ako konštatuje autor doslovu Ján
Števček, Jozef Gráč po mnohých pochybnostiach a sklamaniach „nachádza
šťastné riešenie v ľudskom porozumení“. Nad všetkým víťazí očistná sila
lásky.
Ján Maršálek
::
Jozef Cíger Hronský – slovenský autor
svetového formátu:
Jozef Mak (jeden z najlepších slovenských románov)
Pohár z brúseného skla (zbierka próz)
Svet na Trasovisku (Slovensko v zrkadle)
Na Bukvovom dvore (veľký príbeh)
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.