Príbeh pisára Gráča

 

Jozef Cíger Hronský: Pisár Gráč

Bratislava, Tatran, 1969

Literárne dielo Jozefa Cígera Hronského je žánrovo pestré, ale dovolíme si povedať, že jeho najvýznačnejšou časťou je románová tvorba – k najlepším patria romány z dedinského prostredia: Jozef Mak, Chlieb a Svet na Trasovisku, v ktorých nachádzame príťažlivé umelecké zobrazenie slovenského sveta a slovenského človeka na pozadí všeľudského zápasu o dôstojnú podobu bytia. Román Pisár Gráč je v kontexte Hronského tvorby špecifický svojou formou s prvkami experimentu, expresionizmu, rapsodického členenia, striedania reálnych a snových pasáží.

 Román je písaný ako rozprávanie hlavnej postavy, napohľad neusporiadané, prerývané, s charakterom osobnej spovede, vyrovnávania sa s vlastným osudom, dlho nenaplnenou láskou k žene, bolestnou skúsenosťou vojny a nespravodlivosti. Až v závere prichádza katarzia a vyjasnenie, Gráčov životný príbeh sa takrečeno vracia do koryta, stáva sa usporiadaným, uchopiteľným a zrozumiteľným.

Jozef Gráč, „pisár a priateľ mnohých ľudí“, je v podstate dobrým človekom, ale i vnútorne rozorvaným. Čosi ho núti neprestajne nastavovať zrkadlo sebe aj svetu, hľadať a odhaľovať pravdu, ktorá neraz bolí a prináša niekedy trpké poznanie o ľudskej slabosti a hriešnosti: „Koľko somárstva!... My sme schopní i svoju stodolu podpáliť a posadiť sa do nej...“

Významnú úlohu v tomto románovom opuse hrá téma lásky, ako aj téma vojny a smrti. Tu treba oceniť autorovo majstrovstvo, schopnosť primeraným a pritom umelecky účinným spôsobom vyjadriť aj tie najzávažnejšie veci a najcitlivejšie otázky, sprevádzajúce naše kroky na tejto zemi. Osobitnú pozornosť si zaslúžia (Gráčove) úvahy o vojne, nepriateľstve, utrpení: „My sa už nehanbíme za nič na svete. My sme umreli a znovu sme sa narodili na taký svet, kde niet nijakej hanby.“ Rozprávač prirovnáva vojnu ku zdochline, škaredej a zapáchajúcej, ktorá sa nafukuje, až napokon praskne, aby špinou zaliala všetko naokolo. Vo vojne trpia najviac obyčajní ľudia, nielen vojaci, a výsledkom sú „nenarodené pokolenia, rozbité nádeje, tiché múry, vzdychy...“

Všetko má svoj koniec. Gráč prežil a získal dávno milovanú Janu. Vojna umrela, minulosť sa uzavrela, mŕtvi sa odmlčali, lístie zo stromov opadalo, ale „konáre sa na jar zasa vyobliekajú do nových, sviežich a zdravých šiat“. Ako konštatuje autor doslovu Ján Števček, Jozef Gráč po mnohých pochybnostiach a sklamaniach „nachádza šťastné riešenie v ľudskom porozumení“. Nad všetkým víťazí očistná sila lásky.

 

Ján Maršálek

::

Jozef Cíger Hronský – slovenský autor svetového formátu:

Jozef Mak (jeden z najlepších slovenských románov)

Pohár z brúseného skla (zbierka próz)

Svet na Trasovisku (Slovensko v zrkadle)

Na Bukvovom dvore (veľký príbeh)

Chlieb (oslava zeme a práce)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.