Stav nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku šokuje

 

Karol Dučák

V nedeľu popoludní 7. júna 2026 sme s manželkou pobudli istý čas v mestskom parku neďalekého Strážskeho, do ktorého je to z nášho bydliska vo Vranove nad Topľou asi 14 kilometrov. Tento park je svojou rozlohou najväčším mestským parkom v okrese Michalovce a na jeho území sa nachádza vzácna flóra. Ide o typický feudálny park s výmerou 14,80 ha, ktorý leží v regióne Horný Zemplín a bol založený na konci 19. storočia.

Park je úchvatný a my sme v ňom strávili príjemné chvíle, ale celkový dojem pokazil pohľad na pustnúci kaštieľ v areáli parku, ktorý dala postaviť v roku 1901 rodina Szécsenyiovcov. Toto šľachtické sídlo bolo po druhej svetovej vojne prestavané a slúžilo ako škola. Kaštieľ dlhé roky spravovalo Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Strážskom a objekt sa časom sa dostal do vlastníctva Košického samosprávneho kraja (KSK). Situácia sa zmenila, keď Stredné odborné učilište poľnohospodárske sústredilo výučbu študentov do hlavnej školskej budovy na Mierovej ulici v Strážskom a secesnú budovu kaštieľa už nepotrebovalo.

O ďalší osud objektu sa zaujímali kolegovia z košického denníka Korzár, ktorí odhalili, že o vyprázdnenú budovu kaštieľa nakrátko prejavila záujem Filantropia michalovskej pravoslávnej eparchie v Michalovciach. Táto charitatívna organizácia prišla so zámerom kaštieľ opraviť a využiť ho „na vzdelávanie, výskum a sociálne účely. V roku 2009 požiadala... o jeho dlhodobý prenájom na 30 rokov, s čím krajskí poslanci súhlasili. Filantropia michalovskej pravoslávnej eparchie však od zámeru napokon odskočila. Dôvodila, že nedokáže uhradiť takú nákladnú opravu kaštieľa. Podľa jej vtedajšieho vyjadrenia boli minimálne rekonštrukčné náklady vyčíslené na takmer 1,7 milióna eur“ (korzar.sme.sk).

Situáciu komplikuje skutočnosť, že kaštieľ nemôže byť oficiálne vyhlásený za kultúrnu pamiatku, pretože po prestavbe výrazne zmenil svoju podobu a veľká časť jeho autentických pamiatkových hodnôt bola medzičasom nenávratne stratená.

Napokon bol kaštieľ v roku 2010 predaný firme SBK, s. r. o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, ktorá v ňom zamýšľala „urobiť penzión“ (korzar.sme.sk). Pôvodný zámer sa však firme nepodarilo realizovať a tak je kaštieľ opustený a postupne sa stal terčom vandalov, ktorí objekt devastujú. Rozdiel medzi pôvodným vzhľadom kaštieľa a jeho súčasným stavom čitateľ môže porovnať na základe fotogalérie, ktorú uverejnil Korzár (porov. korzar.sme.sk).

Šľachtické sídlo Szécsenyiovcov v Strážskom však ani zďaleka nie je jediný historický objekt, ktorému hrozí zánik. Podľa jedného zdroja z roku 2024 sa za posledné štvrťstoročie „viac ako tretina nehnuteľných pamiatok na Slovensku rozpadla a mnohé nenávratne zanikli“ (plus7dni.pluska.sk).

Rozpadávajúce sa slovenské kaštiele sú veľmi smutným svedectvom ľahostajnosti a pasívneho prístupu ľudí ku kultúrnemu dedičstvu národa. Je to stav, ktorý vrhá zlé svetlo na našu spoločnosť. Vyspelosť národa sa meria aj podľa toho, ako jeho príslušníci pristupujú k svojmu kultúrnemu dedičstvu. Obávam sa, že ak by sme hodnotili slovenský národ podľa tohto kritéria, výsledky by neboli lichotivé.

Na alarmujúcu situáciu upozornil nedávno aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka, ktorý poukázal „na dlhodobo degradujúci stav mnohých nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Avizuje prešetrenie veci. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na sociálnej sieti“ (aktuality.sk).

Celkovo je na Slovensku zaevidovaných vyše 400 kaštieľov. Presný počet je pomerne ťažké stanoviť, pretože závisí od toho, do akej miery započítame do štatistiky prestavané kúrie alebo zdevastované objekty. Od nás závisí, koľko z týchto kultúrnych pamiatok zachováme pre nasledujúce generácie. Dočkáme sa teda radikálnej nápravy, alebo necháme všetky naše chátrajúce kaštiele popadať a národ tak definitívne príde o značnú časť svojho kultúrneho dedičstva?

 

Karol Dučák

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšieinformácie).