Slováci aj v súčasnosti opúšťajú svoju vlasť. Masová emigrácia nepatrí iba minulosti, znova a znova sa vracia do nášho života.
Vysťahovalectvo bolo, aspoň doteraz, hádam vždy a všade vnímané ako negatívny jav: či už šlo o odchod za prácou alebo odchod z politických, náboženských či svetonázorových dôvodov. Potvrdzujú to takmer bez výnimky učebnice dejepisu a ďalšie spoločenskovedné publikácie. Masová emigrácia svedčí o niečom nedobrom v štáte, z ktorého ľudia odchádzajú, resp. utekajú.
V poslednom čase však u nás sledujem podivnú zmenu. Ľudia stále viac (aspoň navonok) schvaľujú a odobrujú odchod do cudziny (bez návratu), ako keby to bolo niečo prirodzené a osožné či dokonca vítané. Odhliadnuc od ľudí s túlavou krvou, je predsa pre človeka šťastím, keď nájde dobré podmienky na život vo svojej domovine. A keď tie dobré podmienky musí hľadať inde, ide o problém vyžadujúci si pozornosť.
Nevidím to tragicky, myslím, že ešte stále pôsobí pretlak z uzavretia, v ktorom sme boli v minulosti a to pôsobí aj na mladých. Psychológia sa prenáša generačne... Našu situáciu je treba vidieť a hodnotiť z nadhľadu, nie sme osamotení, pôsobí na nás aj množstvo vonkajších faktorov, okrem iného aj východzie a pretrvávajúce rozdiely v ekonomickej situácii štátov a to je objektívny fakt. Skôr ma trápi, že práve niektorí mladí nariekajú a bedákajú, že všetko je nanič, ale tí nebudú spokojní nikde, len vonku budú čušať...
OdpovedaťOdstrániťAni ja to nevidím tragicky, ale považujem za potrebné poukázať na existujúci problém.
OdpovedaťOdstrániťIde aj o to, že vonku naši ľudia vykonávajú zväčša prácu, ktorá je pod ich (vzdelanostnou) úrovňou.