Ľud si žiada chlieb a hry
Možno už v blízkej budúcnosti zažijeme rozdávanie múky chudobným i zrušenie takzvaných koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu... Terajšia situácia stále viac pripomína obdobie zániku Rímskej ríše, ale aj zábavychtivosť pasažierov na potápajúcom sa Titaniku.
Chlieb a hry ako symbol, ako spôsob života. Povrchnosť a relativizovanie hodnôt. Vyprázdňujúce sa kostoly a preplnené obchodné centrá - kultové miesta konzumu. (Kam všetci tí ľudia chodili za socializmu?)
Umelecky výstižným obrazom konzumnej mentality dneška je novela Petra Kubicu Supermarket svätej Hildy (Bratislava, Vydavateľstvo SSS 2004). Predstavuje supermarket ako chrám zlatého teľaťa, ako peklo duše, ako miesto falošných sľubov a ilúzií... Uvádzam kratučký úryvok:
"Bezohľadnosť ľudí k iným ľuďom sa znásobuje ľahostajnosťou k sebe samému. Človek dvadsiateho prvého storočia sa správa bezhlavo promiskuitne. Infikuje sa, infikuje druhých a vôbec sa nezamýšľa nad zmyslom života."
(Peter Kubica v novele Supermarket svätej Hildy)
S najväčšou pravdepodobnosťou mám prehnané predstavy, ale to rozdávanie chleba a múky sociálne slabším a chudobným nevnímam ako prejav sociálnej stránky našej vlády. Mám z toho pocit, že sa tak deje pod vplyvom ,,krvavých" udalostí v moslimskej časti sveta, kde bieda a chudoba dospeli do štádia vzbury. Že je v tom náznak strachu, aby aj u nás (pod vplyvom neustáleho uťahovania opaskov na strane ľudí v ostrom protiklade so štedrým braním si zo štátneho vyvolenými) nedošlo k potenciálnej vzbure chudobných. Aj keď je to značne nepravdepodobné,lebo Slováci sú mierny národ, aspoň sa ale zabijú dve muchy jednou ranou: ukáže sa na ,,sociálne cítenie vlády" a umlčia sa skupiny, kde by eventuálne mohla nespokojnosť hroziť (naši nevyspytateľní tmavší spoluobčania, ktorých množstvo vôbec nie je zanedbateľné...).
OdpovedaťOdstrániťNie som príliš optimistická, čo sa týka zmeny konzumného spôsobu života. V tomto musí začať každý sám od seba.
Mia, plne súhlasím.
OdpovedaťOdstrániť