24. augusta 2011

Occamova britva

(Hosťovský priestor)

Je asi viac v mužskej povahe si veci racionalizovať, odbúravať nadbytočné tajomstvá, riadiť sa princípom occamovej britvy. Často to funguje a je to aj užitočné, ale som si istý, že tajomna aj tak zvyšuje stále veľa a dokonca sa mi zdá, že s hlbšími vedomosťami ho nielen neubúda, ale občas aj pribúda.
Existujú vôbec znamenia, zjavenia, zázraky a veci nevysvetliteľné? Dá sa všetko súvislo, koherentne objasniť? Vyzerá to tak, že základné prírodné zákony sú poznateľné, ale ich konečný význam a celkový zmysel nám stále uniká. Zomrel nedávno mariánsky ctiteľ don Gobbi, ktorý sa úprimne a s veľkou dôverou vo svoje vízie snažil celý svet vystríhať pred cestou do priepasti. Nie je problém nájsť v jeho myšlienkach medzery a rozpory. Ale často takíto ľudia svojím nadšením oslovia masu, dokážu množstvo ľudí spojiť a skutočne svojou vierou pohnú svet k dobrému. Je ľahké sa vysmiať zdanlivo naivnej viere, ale čo danému človeku, stratenému v chladnom, neznámom a cudzom svete, plnom reálnych nebezpečenstiev a obáv, ponúkneme my, hlavy osvietené?
Je dobre, ak si uvedomujeme ohraničenia iných ľudí, ba aj ohraničenia vieroučných výpovedí a dogiem a ak dávame svoje uvažovania a výhrady aj najavo. O tom je skutočné kresťanstvo, ba do značnej miery už aj abrahámovská zvesť. Boha sa treba pýtať, protestovať proti všetkému, čo sa nám zdá kruté a nejasné. Sú to veci výstižne naznačené už v počiatkoch biblickej zvesti a cez prorokov, cez Krista a jeho opravdivých nasledovníkov sa prejavujú často nad slnko jasnejšie. Kde sa teda berie toľko ignorancie, skostnatenosti a doslova nenávisti voči tým len trochu iným?
Súčasný feminizmus občas dáva najavo, ako keby boli agresívni a nenávistní hlavne chlapi, tie domáce a neporiadne zvieratá, ako nás nežnejšie a jemnejšie polovičky občas charakterizujú. Tridsať rokov robím v knižnici, a to je tridsať rokov práce so ženami, preto možno môžem k tomu niečo povedať. Medituje sa teraz a vlastne už dlho o svätení žien. Jeden problém je v tom, že žena častejšie ako muž dbá o to, kto hovorí a ako to hovorí a nie o to, čo hovorí. Vyplýva z toho kopa náladovosti a subjektivity a tiež väčšia možnosť podľahnúť pekným, ale hlúpym rečiam, ale v tom nevidím hlavný problém. Ide totiž o to, že tie kňažky by nemali náležitú autoritu predovšetkým u vlastného pohlavia. Lebo ženy sú síce naoko voči sebe menej agresívne, ale v skutočnosti sú medzi sebou väčšie konkurentky a dokážu oveľa viac pohŕdať a nenávidieť. Nie je to žiaľ len v telenovelách, ale aj v reálnom živote. Preto na záver tejto sebaoslavnej mužskej tirády poviem, že síce máme iné veľké muchy, ale asi dokážeme byť trochu vecnejší a kamarátskejší ako tie naše zvodné subjekty.
Možno z tohto pocitu, alebo trochu aj z reality, vyplýva ten často neracionálny a nechápavý postoj náboženských ľudí voči ženám - v staroveku, stredoveku, ba aj v novoveku. Veď to "Kladivo na čarodejnice" nebolo napísané až tak dávno. Na druhej strane musím aj z vlastných skúseností povedať, že ženy často vedia lepšie chlapa odhadnúť ako on sám seba a dokážu z neho vydolovať schopnosti a talenty, ktoré by on sám nechal pochované a nijako by ich neprejavil. Ako hovorí môj otec, my chlapi sme ako tie lenivé kapry a práve ženy sú tie šťuky, ktoré nás prebúdzajú k životu...
Odbočil som trochu k špeciálnejšej téme, ale chcem tým naznačiť, koľko tajomstva a inšpirácie sa dá nájsť hoci len v takomto čiastkovom probléme celkom obyčajných a niekedy ordinárne pertraktovaných vzťahov. Náboženskí ľudia niekedy pôsobia naivne, nelogicky, ba až hlúpučko, ale často z nich vanie toľko lásky, pochopenia a dobroty, že skutočne práve títo vysmievaní sú poslednou a záchrannou brzdou, ktorá drží svet pohromade. Často totiž viac než vedomosti je dôležitá vzájomná úcta rôznych typov ľudí, slabších aj silnejších, a tiež je nemenej dôležitá sebaúcta u tých, ktorí občas márne hľadajú dôvody, aby aspoň nejakú tú úctu voči sebe mali... Je iste potrebné mať niekedy pocit pokory a hanby, ale nie celkom bez ľudskej hrdosti, dôstojnosti a nejakého reálne splniteľného zlepšovacieho programu aj v rámci obmedzených možností.
Zase som tu mnohé otázky a problémy len nejasne naznačil, ale pevne dúfam, že znovu mi ich svojimi podnetmi a modlitbami pomôžete lepšie formulovať. Vopred ďakujem.

Poznámka: Princíp occamovej britvy (podľa anglického filozofa Viliama z Ockhamu) hovorí o tom, že netreba zbytočne množiť pojmy, teda ak sa niečo dá vysvetliť jednoducho, treba tak spraviť bez zbytočných okľúk.

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor. V rubrike Ľudia a spoločnosť si môžete prečítať jeho ďalšie príspevky. Do pozornosti dávam aj rozhovor s Vladom Gregorom.

1 komentár:

  1. Téma mužsko-ženského vzťahu a naopak, je večná. Kým tu bude, budeme ľudia akých stvoril Boh. Budeme tvory, ktoré vývojom dosiahli svoj vrchol (možno). Alebo sme ešte len na začiatku? To by bolo nádejnejšie, lebo na vrchole sa nikto dlho nezdrží. Z vrcholu sa vždy zostupuje dolu. K vývoju a rastu potrebujeme dialóg a nepoznám lepší dialóg, ako je ten medzi mužom a ženou.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.