Occamova britva

(Hosťovský priestor)

Je asi viac v mužskej povahe si veci racionalizovať, odbúravať nadbytočné tajomstvá, riadiť sa princípom occamovej britvy. Často to funguje a je to aj užitočné, ale som si istý, že tajomna aj tak zvyšuje stále veľa a dokonca sa mi zdá, že s hlbšími vedomosťami ho nielen neubúda, ale občas aj pribúda.

Existujú vôbec znamenia, zjavenia, zázraky a veci nevysvetliteľné? Dá sa všetko súvislo, koherentne objasniť? Vyzerá to tak, že základné prírodné zákony sú poznateľné, ale ich konečný význam a celkový zmysel nám stále uniká. Zomrel nedávno mariánsky ctiteľ don Gobbi, ktorý sa úprimne a s veľkou dôverou vo svoje vízie snažil celý svet vystríhať pred cestou do priepasti. Nie je problém nájsť v jeho myšlienkach medzery a rozpory. Ale často takíto ľudia svojím nadšením oslovia masu, dokážu množstvo ľudí spojiť a skutočne svojou vierou pohnú svet k dobrému. Je ľahké sa vysmiať zdanlivo naivnej viere, ale čo danému človeku, stratenému v chladnom, neznámom a cudzom svete, plnom reálnych nebezpečenstiev a obáv, ponúkneme my, hlavy osvietené?

Je dobre, ak si uvedomujeme ohraničenia iných ľudí, ba aj ohraničenia vieroučných výpovedí a dogiem a ak dávame svoje uvažovania a výhrady aj najavo. O tom je skutočné kresťanstvo, ba do značnej miery už aj abrahámovská zvesť. Boha sa treba pýtať, protestovať proti všetkému, čo sa nám zdá kruté a nejasné. Sú to veci výstižne naznačené už v počiatkoch biblickej zvesti a cez prorokov, cez Krista a jeho opravdivých nasledovníkov sa prejavujú často nad slnko jasnejšie. Kde sa teda berie toľko ignorancie, skostnatenosti a doslova nenávisti voči tým len trochu iným?

Súčasný feminizmus občas dáva najavo, ako keby boli agresívni a nenávistní hlavne chlapi, tie domáce a neporiadne zvieratá, ako nás nežnejšie a jemnejšie polovičky občas charakterizujú. Tridsať rokov robím v knižnici, a to je tridsať rokov práce so ženami, preto možno môžem k tomu niečo povedať. Medituje sa teraz a vlastne už dlho o svätení žien. Jeden problém je v tom, že žena častejšie ako muž dbá o to, kto hovorí a ako to hovorí a nie o to, čo hovorí. Vyplýva z toho kopa náladovosti a subjektivity a tiež väčšia možnosť podľahnúť pekným, ale hlúpym rečiam, ale v tom nevidím hlavný problém. Ide totiž o to, že tie kňažky by nemali náležitú autoritu predovšetkým u vlastného pohlavia. Lebo ženy sú síce naoko voči sebe menej agresívne, ale v skutočnosti sú medzi sebou väčšie konkurentky a dokážu oveľa viac pohŕdať a nenávidieť. Nie je to žiaľ len v telenovelách, ale aj v reálnom živote. Preto na záver tejto sebaoslavnej mužskej tirády poviem, že síce máme iné veľké muchy, ale asi dokážeme byť trochu vecnejší a kamarátskejší ako tie naše zvodné subjekty.

Možno z tohto pocitu, alebo trochu aj z reality, vyplýva ten často neracionálny a nechápavý postoj náboženských ľudí voči ženám - v staroveku, stredoveku, ba aj v novoveku. Veď to "Kladivo na čarodejnice" nebolo napísané až tak dávno. Na druhej strane musím aj z vlastných skúseností povedať, že ženy často vedia lepšie chlapa odhadnúť ako on sám seba a dokážu z neho vydolovať schopnosti a talenty, ktoré by on sám nechal pochované a nijako by ich neprejavil. Ako hovorí môj otec, my chlapi sme ako tie lenivé kapry a práve ženy sú tie šťuky, ktoré nás prebúdzajú k životu...

Odbočil som trochu k špeciálnejšej téme, ale chcem tým naznačiť, koľko tajomstva a inšpirácie sa dá nájsť hoci len v takomto čiastkovom probléme celkom obyčajných a niekedy ordinárne pertraktovaných vzťahov. Náboženskí ľudia niekedy pôsobia naivne, nelogicky, ba až hlúpučko, ale často z nich vanie toľko lásky, pochopenia a dobroty, že skutočne práve títo vysmievaní sú poslednou a záchrannou brzdou, ktorá drží svet pohromade. Často totiž viac než vedomosti je dôležitá vzájomná úcta rôznych typov ľudí, slabších aj silnejších, a tiež je nemenej dôležitá sebaúcta u tých, ktorí občas márne hľadajú dôvody, aby aspoň nejakú tú úctu voči sebe mali... Je iste potrebné mať niekedy pocit pokory a hanby, ale nie celkom bez ľudskej hrdosti, dôstojnosti a nejakého reálne splniteľného zlepšovacieho programu aj v rámci obmedzených možností.

Zase som tu mnohé otázky a problémy len nejasne naznačil, ale pevne dúfam, že znovu mi ich svojimi podnetmi a modlitbami pomôžete lepšie formulovať. Vopred ďakujem.

Poznámka: Princíp occamovej britvy (podľa anglického filozofa Viliama z Ockhamu) hovorí o tom, že netreba zbytočne množiť pojmy, teda ak sa niečo dá vysvetliť jednoducho, treba tak spraviť bez zbytočných okľúk.

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor. V rubrike Ľudia a spoločnosť si môžete prečítať jeho ďalšie príspevky. Do pozornosti dávam aj rozhovor s Vladom Gregorom.