Aký spôsob života zanecháme budúcim generáciám?

Zrkadlo týždňa – 1/2012

Prvý január je v našich končinách viacnásobným sviatkom: začína sa nový kalendárny rok, pripomíname si výročie vzniku Slovenskej republiky, katolícki veriaci majú slávnosť Panny Márie Bohorodičky.

Na ktorejsi internetovej stránke som si v ten deň prečítal, že „dnes má meniny Nový rok“. Čaro nechceného? Alebo tragikomický príznak doby, v ktorej je všeličo virtuálne, umelé, zautomatizované, strojové a strojené? Posúďte sami.

Prvý január býva tiež dňom novoročného prejavu prezidenta republiky. Za socializmu sme s planými nádejami počúvali Gustáva Husáka, hľadajúc v jeho slovách aspoň malý závan čerstvého, obrodzujúceho myslenia. Po ňom prišiel Václav Havel – vnútorným založením literát a dramatik, čo sa prejavovalo i v jeho prejavoch. Príhovory našej terajšej hlavy štátu pôsobia v porovnaní s Havlovými akosi úradnícky, chýba mi v nich tvorivý vzruch a osobné zaujatie. (Sú dielom kolektívu autorov?)

V aktuálnom prejave ma zarazilo, že Ivan Gašparovič postavil záujmy Európskej únie nad záujmy Slovenska. Oproti tomu vítam jeho morálny apel vložený do otázky, aký spôsob života zanecháme budúcim generáciám.

::

O Gorile a iných spisoch či zvieratách nášho verejného i neverejného života teraz písať nebudem. Nebudem sa zaoberať ani plošticami, odpočúvaniami a materiálmi, ktoré „nachádzam na pracovnom stole“... Sú predsa Vianoce.

Súvisiaci (archívny) článok: Zrkadlo týždňa - 1/2011.