Žijeme
v ovzduší skeptickej nedôvery voči pravde a možnostiam jej
poznávania. Podliehame mylnej predstave, že všetky postoje a názory
sú rovnocenné a svojím spôsobom správne, a to i vtedy, keď si
protirečia.
Takéto nazeranie
na svet je prejavom bezzásadového pluralizmu a falošnej tolerancie. Sme
svedkami paradoxnej situácie: na jednej strane sa stále množia poznatky
o jednotlivostiach (zvlášť v prírodných vedách), na druhej strane
chýba ich začlenenie do celku či systému. Zdá sa, že čím viac vieme
o hmotnom svete, tým ťažšie nachádzame vnútornú rovnováhu. Človek sa pod
ťarchou poznatkov a dočasných úspechov uzavrel pred základnou otázkou
o zmysle svojej existencie.
Ruský mysliteľ
V. S. Solovjov pripomína nutnosť rozlišovania medzi pravdou a mienkou:
„Pravda je jedna a tá istá, kým ľudské mienky sú mnohoraké
a protirečivé.“ Preto je tak dôležité otvoriť sa pravde.
Ak neuznáme
to, čo nás presahuje, ak poprieme všeobecne uznávané a celé veky potvrdzované
mravné normy, skĺzneme do chaosu.
::
Úryvok zo zbierky úvah na každý týždeň v roku Stopy v priestore.
Dostupnosť nových poznatkov je v istom zmysle ,,skúška ohňom" človeka, jeho schopnosti ich prijať a vytvoriť si vlastný názor v kompatibilite s etickými hodnotami. Ak neobstojí, v priebehu niekoľkých storočí sa zahubí sám....
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. Súhlasím.
Odstrániť