Rozlišujeme dôkladne peklo a raj?

Vlado Gregor

(Zamyslenie Vlada Gregora)

Je to iste v ľudskej povahe a je to asi prirodzené a určite niekedy aj hriešne, že hľadáme raj, ideál, dokonalosť, bezchybnosť, nepochybnú vieru, dôveru a oddanosť. Zvlášť je zlé, keď sa o to snažíme za každú cenu.

Sú veľké odlišnosti  medzi ženami a mužmi, aj medzi rôznymi organizáciami, inštitúciami, vierovyznaniami, ideológiami a ich štruktúrami – teda cirkvami, štátmi, stranami a tak podobne, ale tie rajské túžby a ciele majú spoločné.

Ak chce človek hociktoré spoločenstvo objektívne skúmať, musí to robiť bez ziskuchtivosti, karierizmu a či len naivity, ba dokonca musí do značnej miery stáť mimo neho, aj keď do niektorého z nich patrí, ba dokonca nepochybuje, že je najlepšie.

Je v nás vždy pokušenie odbočiť z cesty a hľadať si tú svoju, zahryznúť do iného a zakázaného ovocia. Toto všetko takisto platí všeobecne, ale aj konkrétne a osobitným spôsobom pre mužov a ženy, štruktúry demokratické a hierarchické, viery a ideológie striktne určené, aj také, kde sa o veciach debatuje.

Tie naše nezávislé skúmania a niekedy až abrahámovské úteky od zabehaných štruktúr môžu iste viesť k zablúdeniam, potknutiam a mnohým ešte horším nešťastiam pre nás i pre druhých, ktorí sa ľahko dajú poblázniť – neraz hocikým, nielen tými našimi a rozumnejšími. Zdá sa to možno fatálne, smutné a plné neistoty, ale boli by sme bez týchto vlastností a možných omylov a potknutí ešte ľuďmi?

Často naozaj nevieme kam z konope, náš úžasne štruktúrovaný mozog zlyháva v hľadaní stále dokonalejších štruktúr a ideme sa v hrôze pred sebou pokloniť do najbližšieho kostola, ideme na prvý pohľad nezmyselné putovania a produkujeme rôzne modlitby a askézy, ktoré občas aj na druhý pohľad a azda naozaj nemajú žiadnu logiku. No logika a racionalita často takisto nemajú nič spoločné s ozajstnou logikou, ako ani vedomé a konkrétne snahy o superideu, superstranu a superštát. Mnohé „superzlyhávania“ v tomto smere svedčia o tom takmer dokonale.

Použil som slovo „super“, ale v modernej siláckej dobe sa už používa aj „hyper“, „ultra“ a podobne, a často je považovaná za extrém obyčajná snaha o skromnosť, úprimnosť a riešenie konkrétnych problémov. Bez tohto a bez pokory, tichosti, poslušnosti a odpúšťania občas aj veľkým hlupákom a škodcom to asi nepôjde, a práve tomu nás učil Kristus. Je to paradoxné, ale čím sú lepšie naše technické prostriedky, mohutnejšie kapacity a väčšia možnosť rýchlejších zmien a prevratov, tým je Ježišovo učenie aktuálnejšie.

Stále viac platí aj to, že nič nie je skryté, čo by nevyšlo najavo a stále viac sa musíme učiť prehĺtať hanbu a kritiku a krotiť svoj hnev, zlomyseľnosť a schopnosti niekedy celkom logického odsudzovania, trestania a eliminácie rôznych sabotérov a „prekážačov“. Než sa pustíme do týchto možno aj potrebných a nevyhnutných aktivít, zamyslime sa hlboko nad sebou  a nad ľuďmi, s ktorými sme spojení a s ktorými chceme viesť všetkých ostatných do raja. Ak odmietneme, že môže existovať aj Božia vôľa, nielen naša, môžeme sa miesto do raja dostať do najhlbšieho pekla.

KYRIE  ELEISON!     PANE, ZMILUJ SA!

(15. 1. 2014)

::

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor.

Viac o autorovi v rozhovore: Pasia z hľadania pravdy.