2. februára 2014

Ukrajina zápasí

ZÁPISNÍK – 5 / 2014
(Aktualizované: 20. 2. 2014)

Ukrajina zápasí o svoju identitu. Situácia je dramatická a vyostrila sa v posledných dňoch, poznačených demonštráciami aj násilnými zrážkami, ktoré si už vyžiadali niekoľko obetí na životoch.
Mediálny obraz udalostí je do značnej miery skreslený, sploštený a jednostranný. Hovorí sa o spore medzi nedemokratickou vládou, ktorá poklonkuje Rusku, a „proeurópskou“ opozíciou. Vytvára sa dojem, že väčšina obyvateľstva podporuje opozíciu a začlenenie sa krajiny do Európskej únie. Je to však zložitejšie.

Rozpoltenosť Ukrajiny má hlboké historické korene a súvisí najmä s ukrajinsko-ruskými vzťahmi. Vzťahy medzi Ukrajincami a Rusmi možno prirovnať k vzťahom medzi Slovákmi a Čechmi, resp. medzi Slovákmi a Maďarmi.
Zjednodušene povedané, v západnej časti súčasnej Ukrajiny prevláda ukrajinský živel a vo východnej časti ruský. To je najvýraznejšia deliaca čiara, nie jediná. Ďalšie rozdiely a rozpory sú dané politikou, náboženským cítením, hospodárskymi záujmami, mierou ochoty či neochoty dohodnúť sa...
Tak ako veľmi málo Čechov (Maďarov) rozumie slovenským snahám o samostatnosť, tak veľmi málo Rusov rozumie Ukrajincom, pokiaľ ide o národno-štátnu svojbytnosť. A treba dodať, že tak ako medzi Slovákmi boli a sú odporcovia vlastnej samostatnosti, tak aj medzi Ukrajincami sú ľudia viac aj menej presvedčení o potrebe (úplnej) nezávislosti.
Veľký ruský spisovateľ a mysliteľ Alexander Solženicyn (1918 – 2008) neobišiel ani otázku ukrajinskej identity s väzbou na pomer k Rusku. V autobiografickej knihe Zrno medzi žarnovmi (ešte za čias Sovietskeho zväzu) napísal:
„Ukrajinská otázka patrí k najnebezpečnejším  uzlom našej budúcnosti, môže nám spôsobiť krvavú ranu, na ktorú sú mozgy oboch strán málo pripravené. Ustavične cítim na sebe bremeno tejto otázky, aj pre svoj pôvod. Z celého srdca prajem Ukrajincom šťastie a bol by som rád, keby sme spoločne, a nie znepriatelení, uspokojivo vyriešili vleklý problém, rád by som prispel k dohode v tejto nebezpečnej roztržke. (...) Tak ako nemá zmysel Ukrajincom dokazovať, že my všetci odvodzujeme svoj pôvod a ducha od Kyjeva, tak si ani Rusi nechcú uvedomiť, že pozdĺž Dnepra žije iný národ. Mnoho krívd a sporov zasiali medzi nás boľševici; ako všade, tak i tu títo vrahovia len jatrili a rozpaľovali rany, a zanechajú ich zhnisané. Bude veľmi ťažké rozumne sa dohodnúť... Keby nedajbože došlo k rusko-ukrajinskej vojne, ja do nej nepôjdem a ani svojich synov nepustím.“
Solženicynove slová znejú priam prorocky. Badať v nich kus pravdy i hlbokého poznania, tiež úprimnú vôľu a snahu pochopiť Ukrajincov, no ani Solženicyn nedokázal celkom prijať ich ambície mať vlastný nezávislý štátny útvar.
K starým trecím plochám pribudla nová – Západ svojou fiškálskou politikou len prilieva olej do ohňa. Sľubuje to, čo nevie a možno ani nechce splniť. Ukrajina naďalej zápasí o svoju identitu. Želajme si hlavne pokoj zbraní. Modlime sa za mier!

Aktualizácia (19. 2. 2014):
Násilie na Ukrajine, najmä v hlavnom meste, počas minulej noci eskalovalo. Podľa agentúrnych správ pri potýčkach demonštrantov a polície zahynulo najmenej 20 ľudí a vyše tisíc bolo zranených, obete boli na oboch stranách. Koniec násilností je pritom v nedohľadne; nočné rokovanie prezidenta so zástupcami opozície bolo bezvýsledné.

Aktualizácia (20. 2. 2014):
Kto prilieva olej do ohňa? Podľa mňa každý, kto sa zvonka stavia jednoznačne na jednu alebo druhú stranu konfliktu. Tento problém si musia vyriešiť samotní Ukrajinci, resp. obyvatelia Ukrajiny! Čierno-biele videnie je klamlivé. Ani jedna, ani druhá strana nie je jednoznačne zlá alebo dobrá, vinná alebo nevinná.

Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok: Výzva na pokánie.
::
PriestorNet: Niečo navyše.

3 komentáre:

  1. Anonymný20.2.14

    Ak sa niekto bojí pochopiť situáciu na Ukrajine a vyjadriť svoj názor, tak načo potom publikuje vatu? Napríklad Solženicyn si za svojím pohľadom na svet aspoň stál, aj keď nikdy nebol demokratom. Bol len zatrpknutým intelektuálom hľadajúcim neexistujúce tretie cesty poplatné dobe v ktorej žil. Preto ani dnešní solženicynovia nechápu, že Ukrajina už nemôže byť zneužitá na vytvorenie ZSSR čislo II.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je vatou poukázanie na historické pozadie konfliktu?
    Práve naopak, je to žiaduce - v situácii, keď bežný človek môže z médií nadobudnúť dojem, že všetko sa začalo možno pred dvadsiatimi rokmi, alebo že všetko sa odvíja od nepodpísania akejsi asociačnej zmluvy.
    Solženicyn naozaj nebol demokratom v dnes módnom zmysle. Zato bol poctivým hľadačom a obhajcom pravdy, preto ho mnohí nemajú radi.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný25.2.14

    netreba hľadať rozpory Ukrajiny v ďalekej minulosti! Asi tam pisatl býval v časoch Sovietskeho zväzu. Ukrajina ako samostatný štát začala s čistým stolom po rozpade ZSSR. Všetky štátne dlhy vzalo na seba Rusko!!!! Od tej doby na Ukrajine chudobní sú viac chudobnejší a bohatí bohatnú... ale bohatí bohatnú neprimerane.!!!! Tak ako aj vo všetkých postsoc. štátoch!!! Jednoducho bohapusté zbojníčenie a rozkrádanie majetku pod záštitou kvázi nových zákonov, ktoré im to umožňujú!!!! Ľudia - obyčajní ukrajinci už nevedia kam z tohto marazmu von!!! Hľadajú riešenie a ajedno z nich vidia v prístupe k EU! Lenže situácia je iná na Západe a iná na Východe Ukrajiny. Západ je menej priemyselný, blízko za hranicou má bohatších ( aspoň na zárobok) susedov... a tak nespokojnosť vyvolala MIX nespokojnosti a túžob, ktoré vyústili do prevratu!!! takže Solženicyn ani nikto iný včerajší tu nemá miesto!!! Iba ak v tom, že chudoba ostane chudobou a svine pri válove sviňami ( aj ked sa vymenia!)

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.