7. novembra 2014

Zaradiť spiatočku je niekedy zdravé

Vlado Gregor
Rešpektujme hodnotu pravidiel aj kompromisu
V žeravej súčasnosti prebiehajú veľmi vážne debaty o rozdieloch medzi mužmi a ženami, o tolerancii k výnimkám a konkrétnym ľudským osudom a o podobne ťažko uchopiteľných a definovateľných problémoch. Človek má niekedy paradoxný, ba doslova hlúpy pocit, že z pohlavných vecí sa stávajú hlavné.
Hneď v úvode chcem jasne povedať, že popierať rozdiely medzi mužmi a ženami a znižovať hodnotu jedných na úkor druhých je do neba volajúci nezmysel. Takisto hneď na začiatok avizujem, že obviňovať kresťanstvo z obmedzovania a podceňovania žien je zámerné a vrcholne nekvalifikované ignorovanie skutočnosti.

Ženy iste majú problémy s abstraktným myslením, s trpezlivosťou a hľadaním kompromisných metód. Niekedy sa to vysvetľuje tým, že žena vie buď milovať, alebo nenávidieť, nič medzi tým. Tieto tendencie tam iste sú a môžu vnášať neporiadok do vzťahov. Na druhej strane, u mužov sa vyskytuje iný druh netrpezlivosti, abstraktnú logiku totiž často povyšujú nad konkrétne vzťahy a dôležité detaily.
To, že kresťanstvo je novou kapitolou aj v dejinách vzťahov medzi ženami a mužmi, a že napriek nepodloženým kritikám je najväčším zhodnotením ženy v dejinách, je jasne naznačené už v evanjeliách a v Ježišovom vzťahu k ženskému okoliu. Kristus hlása pevné morálne zásady, vo všeobecných príkazoch a pravidlách nie je ochotný ustúpiť ani o krok, ale v konkrétnych prípadoch je realistický a omnoho menej prísny ako iní zakladatelia, ideológovia a reformátori.
Konkrétne a trochu aj úsmevné rozhovory a scény sa už nedajú z evanjelií a kresťanstva vymazať a hneď od počiatku tvoria nielen novú kapitolu v usporiadaní vzťahov, ale aj vo vývoji a smerovaní civilizácie. Myslím tým rozhovor so Samaritánkou, scénu zabránenia kameňovaniu, diskusiu so sestrami Martou a Máriou a celkovú atmosféru evanjeliových príbehov. Ak chceme nasilu pripisovať mužom a ženám rovnaké vlastnosti a tlačiť ich vzájomný pomer do slepých uličiek podľa našich perfekcionistických a vraj nikomu nekrivdiacich predstáv, prídeme nevyhnutne nielen k tým slepým uličkám, ale veľmi pravdepodobne aj k celkom reálnym katastrofám.
Tým, že naša Cirkev je proti rozvodom a nekladie na rovnakú úroveň rôzne bizarné vzťahy, ženám nekrivdí, ale ich bráni. Skúsme si to porovnať s islamom, kde svedectvo muža má hodnotu svedectva dvoch žien, kde je dovolené ženu biť, kde sa za neveru kameňuje a kde je rozvod povolený z malicherných príčin. Presne toto isté sa praktizovalo v Izraeli za čias Ježiša Krista a zdalo sa nemožné, že by tomu mohol byť koniec. K takýmto móresom majú ľudia trvale blízko a že návrat k tomu hrozí, dokázal príchod islamu. Treba priamo povedať, že to bol krok späť vo vývoji ľudstva.
Na druhej strane, ignorovanie akýchkoľvek zásad a pravidiel môže takéto excesy paradoxne posilniť a ak si mnohí ľudia začnú uvedomovať a sledovať, že sa podlieha akoby moderným trendom, že sa zavádza neporiadok a anarchia, veľmi ľahko môže prísť k znovuoživeniu radikálnych ideológií. Pri existencii modernej techniky to iste môže viesť aj k sebazničeniu ľudstva.
My veríme a neochvejne dúfame v Božiu milosť a dobrý zámer s ľudstvom, ale uvedomujeme si aj nebezpečenstvo slobodnej vôle a svojvoľných a nekvalifikovaných rozhodnutí. Ani neustála cesta napred nie je možná, chvíľami sa treba aj zamyslieť nad konkrétnym životom i abstraktnými dejinami. Občas zaradiť spiatočku je možno nemoderné, ale zdravé.
(26. 10. 2014) 
::
Súvisiace články:

3 komentáre:

  1. "Z pohlavných vecí sa stávajú hlavné" - pod viac či menej identifikovateľným tlakom (tlakom doby) dnes takmer každý verejný činiteľ cíti potrebu takpovediac dokázať svoju správnu orientáciu a oddanosť liberálnej demokracii, dokázať ju napríklad ústretovosťou k homosexuálom. Je to umelo vytvorená atmosféra.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Rozdiely medzi mužmi a ženami chválabohu sú. Tvrdiť, že nie sú by bolo, ako presviedčať niekoho, že medzi kockou a guľou nie je žiaden rozdiel, lebo obe sú hmotné telesá :) Sú, ale... Na okraj: nedávno som videl video z laboratória, kde vo vákuovej komore naraz pustili pierko a biliardovú guľu. Dopadli súčasne, nebol v tom medzi nimi žiaden rozdiel. Po zrušení vákua sa to zmenilo - pierko padalo podstatne pomalšie. A to je to: prostredie v ktorom padáme určuje rýchlosť pádu aj keď je gravitácia rovnaká. My tiež nežijeme vo vzduchoprázdne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo už, musím súhlasiť. Naozaj nežijeme vo vzduchoprázdne, každý z nás je ovplyvnený prostredím, sme deťmi svojej doby. Záleží však na miere toho ovplyvnenia!

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.