Zaradiť spiatočku je niekedy zdravé

Vlado Gregor

Rešpektujme hodnotu pravidiel aj kompromisu

V žeravej súčasnosti prebiehajú veľmi vážne debaty o rozdieloch medzi mužmi a ženami, o tolerancii k výnimkám a konkrétnym ľudským osudom a o podobne ťažko uchopiteľných a definovateľných problémoch. Človek má niekedy paradoxný, ba doslova hlúpy pocit, že z pohlavných vecí sa stávajú hlavné.

Hneď v úvode chcem jasne povedať, že popierať rozdiely medzi mužmi a ženami a znižovať hodnotu jedných na úkor druhých je do neba volajúci nezmysel. Takisto hneď na začiatok avizujem, že obviňovať kresťanstvo z obmedzovania a podceňovania žien je zámerné a vrcholne nekvalifikované ignorovanie skutočnosti.

Ženy iste majú problémy s abstraktným myslením, s trpezlivosťou a hľadaním kompromisných metód. Niekedy sa to vysvetľuje tým, že žena vie buď milovať, alebo nenávidieť, nič medzi tým. Tieto tendencie tam iste sú a môžu vnášať neporiadok do vzťahov. Na druhej strane, u mužov sa vyskytuje iný druh netrpezlivosti, abstraktnú logiku totiž často povyšujú nad konkrétne vzťahy a dôležité detaily.

To, že kresťanstvo je novou kapitolou aj v dejinách vzťahov medzi ženami a mužmi, a že napriek nepodloženým kritikám je najväčším zhodnotením ženy v dejinách, je jasne naznačené už v evanjeliách a v Ježišovom vzťahu k ženskému okoliu. Kristus hlása pevné morálne zásady, vo všeobecných príkazoch a pravidlách nie je ochotný ustúpiť ani o krok, ale v konkrétnych prípadoch je realistický a omnoho menej prísny ako iní zakladatelia, ideológovia a reformátori.

Konkrétne a trochu aj úsmevné rozhovory a scény sa už nedajú z evanjelií a kresťanstva vymazať a hneď od počiatku tvoria nielen novú kapitolu v usporiadaní vzťahov, ale aj vo vývoji a smerovaní civilizácie. Myslím tým rozhovor so Samaritánkou, scénu zabránenia kameňovaniu, diskusiu so sestrami Martou a Máriou a celkovú atmosféru evanjeliových príbehov. Ak chceme nasilu pripisovať mužom a ženám rovnaké vlastnosti a tlačiť ich vzájomný pomer do slepých uličiek podľa našich perfekcionistických a vraj nikomu nekrivdiacich predstáv, prídeme nevyhnutne nielen k tým slepým uličkám, ale veľmi pravdepodobne aj k celkom reálnym katastrofám.

Tým, že naša Cirkev je proti rozvodom a nekladie na rovnakú úroveň rôzne bizarné vzťahy, ženám nekrivdí, ale ich bráni. Skúsme si to porovnať s islamom, kde svedectvo muža má hodnotu svedectva dvoch žien, kde je dovolené ženu biť, kde sa za neveru kameňuje a kde je rozvod povolený z malicherných príčin. Presne toto isté sa praktizovalo v Izraeli za čias Ježiša Krista a zdalo sa nemožné, že by tomu mohol byť koniec. K takýmto móresom majú ľudia trvale blízko a že návrat k tomu hrozí, dokázal príchod islamu. Treba priamo povedať, že to bol krok späť vo vývoji ľudstva.

Na druhej strane, ignorovanie akýchkoľvek zásad a pravidiel môže takéto excesy paradoxne posilniť a ak si mnohí ľudia začnú uvedomovať a sledovať, že sa podlieha akoby moderným trendom, že sa zavádza neporiadok a anarchia, veľmi ľahko môže prísť k znovuoživeniu radikálnych ideológií. Pri existencii modernej techniky to iste môže viesť aj k sebazničeniu ľudstva.

My veríme a neochvejne dúfame v Božiu milosť a dobrý zámer s ľudstvom, ale uvedomujeme si aj nebezpečenstvo slobodnej vôle a svojvoľných a nekvalifikovaných rozhodnutí. Ani neustála cesta napred nie je možná, chvíľami sa treba aj zamyslieť nad konkrétnym životom i abstraktnými dejinami. Občas zaradiť spiatočku je možno nemoderné, ale zdravé.

(26. 10. 2014) 

Vlado Gregor

::

Súvisiace články:

O snahe pochopiť iných

Polarita v nás