Ak neprídeme na to,
čo ľudí bolí, pomôžu málo aj dobré školy
 |
| Vlado Gregor |
Každý názor a každé vyznanie sa považujú za
najlepšie a väčšinou v niečom naozaj lepšie sú, ináč by neobstáli v konkurencii.
Tadiaľ teda asi nevedie cesta k dohode a zmiereniu, pretože, ako sa hovorí,
každá líška svoj chvost chváli, pokiaľ si ho nepopáli... Paradoxne sa asi skôr dohodneme
na tom, aké sú naše spoločné zlé vlastnosti a sklony. Možno práve v tom je to mysterium
iniquitatis, tajomstvo neprávosti, nepokoja a zla. Často totiž to zlé a
boľavé nás skôr privedie k rozumu ako akékoľvek rokovania o dobrom a najlepšom.
Naozaj to vyzerá tak, že mnoho zlých a čudných
skutkov konáme preto, lebo nevieme, čo máme od dobroty robiť. Keď je zle, tak
to nie je dobré, ale keď je príliš dobre, tiež to nie je dobré... To dodávam pre
ťažšie chápavých.
Od dobroty a bezstarostnosti začíname
poniektorí kompletne všetko kritizovať. Národ, dejiny našich otcov a dedov sú
nám hodné len opľutia, a takisto naše vlastné náboženstvo a jeho obetaví
vyznávači a mučeníci si zaslúžia akurát tak kopanec do zadku. Nakoniec zhodíme
pod čiernu zem aj klasickú rodinu, pretože aj tie bývajú všelijaké...
Keď všetky tieto prirodzene vznikajúce
spoločenstvá zrúcame, kam sa uchýli ten biedny „podčlovek“, ktorý nemá to
šťastie patriť k nejakej menšine? Kto sa ho zastane, keď všetky jeho opory
budú spochybnené?
Na referendum o rodine je vraj škoda peňazí,
ale pri „gay pochodoch“ lietajú vrtuľníky, stavajú sa barikády a v zálohe už
možno číhajú aj tanky. Na pódiu polonahí heterofóbi imitujú sex – a mňa chcel policajt
nedávno pokutovať za to, že som si zabudol zapnúť poklopec, pričom mi trčali
iba poctivé staromódne trenírky. Asi nás naozaj netreba uvádzať do pokušenia,
keď takto dobrovoľne a všestranne vieme pokúšať samých seba.
V závere tohto krátkeho zamyslenia sa mi zdajú
jasnejšie aj Kristove slová, že blahoslavenými sú chudobní, trpiaci, plačúci a
ponížení. Asi toho vedia a chápu trochu viac a hlbšie ako tí vzdelanejší a
bohatší, ktorí akosi nestačili zistiť, ako sa nenápadne generuje a ako hrozne účinkuje
to vraj nepochopiteľné zlo. Často najprv spáchame okolo seba púšť, aby sme
mohli s pokorou a ľútosťou zavlažovať. A keď nám je už dobre, spúšťame ten
pekelný kruh odznova...
Kyrie eleison! Pane, zmiluj sa!
Vlado Gregor
::
Súvisiace články:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.