3. februára 2015

Referendum: kašleme na pravdu?

Vlado Gregor
Vždy nás bude mať iný v hrsti, ak naším heslom bude nepáliť si prsty
Náš veľký vzor Ježiš Kristus nás upozorňuje, že naša reč má byť jednoznačná: áno, áno a nie, nie. Ako málo túto zásadu dodržiavame! Paradoxne si môžeme vziať príklad z vyvraždenej redakcie časopisu Charlie Hebdo. Ak oni dokázali riskovať život kvôli svojim prasacinkám, ako je možné, že to nedokážeme my?!
Nevieme si oceniť prezidenta Tisa, nevieme jasne pomenovať príčiny odvolania arcibiskupa Bezáka, nevieme povedať jasné slovo o zvrhlosti adopcie detí homosexuálmi a o tlačení povinných sexuálnych „kalerábov“ do hláv. Akoby sme zabudli, že kto dovolí pohoršovať dôverčivých maličkých, „bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora“ (Mk 9, 42). Málokedy povedal zmierlivý a odpúšťajúci Kristus také tvrdé slová!

Akokoľvek sa aj ja snažím písať humorne a zmierlivo, nestrácam z očí hrozbu šikmej plochy. Najprv sa legalizuje eutanázia dospelých, následne eutanázia detí... Uzná sa, že homosexualita je vrodená, a podľa všetkého aj naozaj je, ale vrodený je aj sadizmus a pedofília... Kde nakoniec skončíme a kam sami seba nasmerujeme? „Kto sebe nechce dobre, komuže bude lepší?“ píše sa v našom bedekri. Ako môžeme chcieť sami sebe dobre, keď nevieme ani konkrétne povedať, čo vlastne chceme a čo nechceme, nehovoriac už o konkrétnom konaní?
Je faktom, že každé mocenské a finančne zabezpečené spoločenstvo má podobné problémy a hrozia mu identické nebezpečenstvá. Pamätáme sa ešte, ako sa komunisti preverovali, podozrievali a odvolávali. Toto isté sa deje aj v politickej a finančnej sfére. Hovoril mi kamarát, že ak je zamestnanec banky sám, dá sa s ním rozumne hovoriť. Ak sú už dvaja, zrazu to nejde. Vari sa Ježišovo spoločenstvo má riadiť podľa takýchto sledovacích pravidiel?
Hádame sa o tom, kto si koľko a nakoľko neoprávnene pridelil z intelektuálnej verchušky na „ultrakatolíckej“ univerzite a pritom sa ešte pokúšame zatĺkať a tvrdiť, že sa vlastne nič neudialo. Milí moji, keby prišiel do Ružomberka Kristus, či by si nevzal na týchto „superužitočných“ zákonníkov a farizejov ešte väčší bič, a nepýtal by sa, koľko zarobia a nakoľko sa narobia knihovníčky, šoféri, údržbári, upratovačky a podobní?
Na každého formálne berieme ohľad a chceme naprávať všetky krivdy, ale na tú biednu a obmedzovanú väčšinu zvysoka kašleme. Popritom sa ešte odvážime nazývať sa nasledovníkmi Krista. Asi by sme sa mali aspoň trochu podľa jeho príkladu vykašľať na tituly, funkcie a iné benefity...
Poľský hudobník a spisovateľ Stefan Kisielewski povedal zaujímavú myšlienku, že väčšina sa utvára náhodne, ale menšiny vedome. Preto musí byť väčšia aj ich zodpovednosť, vrátane tej našej evanjelizátorskej minority, ktorá sa nebadane stáva nemastnou-neslanou.
Mrzí ma, že som na Hromnice musel napísať takúto „hromovú“ úvahu, ale ak nebudeme aspoň trochu počúvať tvrdé reči, skutočnosť môže byť veľmi skoro omnoho tvrdšia. Nič tak nenahnevá otca lži ako naša úprimnosť a odvaha a nič ho tak nepoteší, ako naša pretvárka a strach.
Apage Satanas!
(2. 2. 2015)
::
Súvisiace články:

1 komentár:

  1. Takéto "hromové" slová sú potrebné - poukázanie na hrozbu "šikmej plochy". Áno, mali by sme myslieť na koniec toho, čo zamýšľame a čo robíme...
    Idea neustáleho pokroku (v zmysle akejsi modernosti a modernizácie) je nielen klamná, ale doslova nebezpečná.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.