19. februára 2015

Nezahrávajme sa s ohňom

Presadzujme si vehementne svoje nápady, ale o trochu viac študujme ich dopady
Vlado Gregor
Tak sa nám skončila kalvária okolo referenda o rodine, pri ktorej sme si užili aj humoru, hlavne toho absurdného. Človek túži po slobode a túži zavádzať si svoje pravidlá, pretože pevne určený a tradičný poriadok mu smrdí zaostalosťou, dogmatizmom, diktátorstvom a podobne. Nech sa však pritom zamyslí, či pri tých rôzne revolučných a originálnych nápadoch sám seba nedostáva do polohy smiešnosti a tragikomickosti.
Na tom dlhodobo najpokrokovejšom Západe majú vraj úradníci už zo zákona prikázané sobášiť aj homosexuálne páry. Milí moji, isteže treba vychádzať ľuďom v ústrety a rešpektovať rôzne ľudské chute a sklony, veď iste sú do značnej miery aj vrodené a prirodzené. Ale ak raz prijmeme takúto dogmu a axiómu, prečo by sme potom zakazovali trebárs polygamiu, veď tá je minimálne natoľko vrodená a prirodzená ako homosexualita?! Prečo by sme netolerovali aj zoofilné chute a sklony, pri ktorých takisto nemôžeme vylučovať čistú lásku?!

Chápete, čo chcem týmto krutým úvodom naznačiť? Spoločnosť je postavená na určitých zásadách a pilieroch, okrem slobôd a práv tu existujú aj určité povinnosti a zodpovednosť. Mnohí sú zhrození nad tým, čo sa to deje so západnou civilizáciou a sú plní strachu pred jednoznačným a zásadovým islamom. Ale nie sme si aj my na vine, keď sme sa dostali až do takého bahna a marazmu?
Veľkým rozdielom medzi islamom a kresťanstvom je prístup k žene, aj keď aj u nás bol mnohokrát narušený a zle chápaný. Mnohým sa zdá, že treba ženy viac priškripnúť, že tá sloboda je prehnaná, že my muži by sme to bez nich a pri ich väčšej podriadenosti zvládli lepšie. Áno, ženská logika pokrivkáva, ak vôbec existuje, ženy chcú mať všetko hneď a „tip top“, preháňajú vonkajší poriadok a takmer nedbajú na poriadok v myslení. Ale ak ich zahalíme, dáme ich pod zámku, uprieme im základné práva a aspoň približnú rovnocennosť, skončíme tam, kde sa teraz nachádza islam. O dôležitosti a užitočnosti vzájomného rešpektu, o princípoch jing a jang a o potrebe snaženia o rovnaké príležitosti netreba vôbec pochybovať, sú to základné princípy nielen kresťanskej, ale všeobecne ľudskej civilizácie.
Nekomplikujme to podporou iných a akoby ešte väčších slobôd, ešte sľubnejších možností a nanútených pravidiel, pretože ak sa aj touto cestou nedostaneme do pekla, tak minimálne padneme na nos aj s celou našou kultúrou, civilizáciou a vraj znovu ináč a už definitívne a dokonale určenou slobodou. Ak totiž sloboda nerešpektuje poriadok a znovu si hľadá cestičky na popretie základných princípov nielen logiky, ale zdravého rozumu, zase skončíme v určitom druhu boľševizmu a doplatíme na to všetci a poriadne.
(Popolcová streda 2015)

::
Súvisiaci článok: Referendum: kašleme napravdu?

10 komentárov:

  1. No čo presne máte proti polygamiám (polyandrii či polygýnii)? Myslím tým skutočné argumenty, nie hlúposti typu „lebo tradícia“ či lebo „Biblia“.

    Čo sa týka zoofílie: Zvieratá môžu dávať sľuby či uzatvárať zmluvy? Odkedy?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nebudem hovoriť za autora článku. Poviem za seba. Stručne.

      Je smutné a zarážajúce, keď sa spochybňujú základné normy, vyplývajúce zo zdravého rozumu. V mene čoho sa spochybňujú?! Ako odpovedať na takéto otázky? Má to zmysel? Ale odpoviem.

      Ľudská spoločnosť môže fungovať iba v istej rovnováhe, vo vyváženosti práv a povinností, v uplatňovaní aspoň základnej spravodlivosti – inak je to tyrania, v ktorej väčšia či menšia časť ľudí trpí. Polygamia je nerovnovážna, vyrastá z nerovnoprávnosti a zároveň nerovnoprávnosť plodí. Uráža ľudskú dôstojnosť a ponižuje jedno alebo druhé pohlavie. Je aj nepraktická, veď mužov a žien sa rodí v podstate rovnaký počet.

      Zvieratá nemôžu dávať sľuby ani uzatvárať zmluvy... No nebojte sa, horliví aktivisti si s tým poradia, tak ako si poradili s inými prekážkami, ktoré sa javili ešte donedávna ako neprekonateľné.

      Pridám ešte citát z Chestertona, zdanlivo s vecou nesúvisiaci, ale iba zdanlivo:

      „Ľudia, ktorí začínajú bojovať proti Cirkvi v záujme slobody a ľudskosti, skončia tak, že odhodia slobodu i ľudskosť, len aby mohli bojovať proti Cirkvi.“

      Odstrániť
    2. Keď máš polyandriuaj polygýniu, tak žiadna rovnováha porušená nie je.
      Čiže Tvoj argument neplatí.

      K zoofílii tiež nič.

      Dokopy žiadny platný argument.

      Odstrániť
    3. 1. V dobrej, slušnej spoločnosti (teda aj v tomto priestore) si neznámi ľudia vykajú.

      2. Stará ľudová múdrosť hovorí: Komu niet rady, tomu niet pomoci.

      Odstrániť
  2. Karol Dučák22.2.15

    Stále si nie som načistom, či Rudolf Dovičín myslel svoj príspevok vážne, alebo je to len recesia, provokácia, či snáď nejaký sociálny experiment, alebo proste výkrik do vzduchoprázdna? Pochybujem tiež, že sa autor príspevku naozaj volá Rudolf Dovičín. Pod toľkú stupídnosť by sa totiž sotva niekto podpísal svojím skutočným občianskym menom. Takže predsa len to bude recesia, alebo cielená provokácia. Autor nás chcel zrejme poštekliť a teraz je zvedavý, či sa budeme smiať. Nuž, na smiech to nie je. Skôr na zaplakanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to myslené úplne vážne (a je to aj moje pravé občianske meno).
      Čo je na tom smiešne alebo na zaplakanie?

      Odstrániť
    2. To je presne na zaplakanie. Ze taketo blaboly svedciace o uplnej neznalosti problematiky myslite vazne. Po svete chodia dva druhy ludi. Ti, ktori rozpravaju nazory. Tych je prevazna vacsina. No a potom je tu mensina tych, ktori rozpravaju svoje zivotne pribehy a zdielaju svoje skusenosti. Nehodnotia, nemudruju, nespiritizuju o nesmrtelnosti chrusta, nepouzivaju vyrazy ako pravda a zdravy rozum, lebo to nepotrebuju. Su zvycajne velmi mudri. Ale to nie je Vas pripad, p. Dovicin. Vy len chodte do tej vacsej skupiny a vykrikujte svoje nezazite nazory, tam ostatne aj zaniknu a tam patria. Vykrikujte blaboly o tom, ked homosexualita preco nie aj zoofilia, pricom milostivo ignorujte ten najelementarnejsi argument, ze homosexualny zvazok uzatvaraju dvaja dospeli svojpravni ludia na zaklade slobodneho rozhodnutia, co ma na hony daleko pedofilii ci zoofilii a podobne. Len si pokjne urazajte svojou neznalostou a ignorantstvom s ktrorym si nedovidite na koren vlastrneho nosa. Na taketo temy ste vsak mentalne, ludsky, osobnostne a ani dusevne nedozrel...

      Odstrániť
    3. Prepacte pan Dovicin, poplietol som sa. Moj komentar bol autorovi clanku. :) Este raz sa ospravedlnujem...

      Odstrániť
    4. Čaro nechceného. Pán Dulgerov, poplietli ste si nielen mená. Popletené sú aj vaše názory. "Životné príbehy a skúsenosti", akokoľvek bohaté, ešte nezaručujú správnu životnú orientáciu a múdrosť. Stačí sa pozrieť okolo seba a do dejín... Poznáme ľudí, ktorí prešli celý svet, ale nezmúdreli. A poznáme trebárs významných filozofov, mysliteľov, ktorí takmer necestovali a žili bez veľkých vonkajších zmien a zážitkov, a predsa obohatili ľudstvo.

      Odstrániť
  3. Vyberám z článku Ľudovíta Števka, ktorý som si prečítal v Literárnom týždenníku (č. 7-8 / 2015):
    "Príklady nových rozprávok pre školy v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie, kde sa princ ožení s princom a princezná sa vydá za princeznú, nie sú vhodné pre našu mladú generáciu, ktorá vyrástla na Dobšinského rozprávkach. Alebo si vieme predstaviť modernú, pre Európsku úniu prijateľnejšiu verziu rozprávky o dvanástich mesiačikoch, v ktorej sa Maruška vydá za svoju nevlastnú sestru Holenu a Popolvár sa ožení so svojím tátošom? A čo na to Sloboda zvierat?"

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.