20. decembra 2015

Odpoveď na nenávistné výpady

Jediná otázka poslancovi NR SR Jozefovi Mikloškovi
Pán Mikloško, nedávno ste spolu s ďalšími dvoma poslancami – Štefanom Kuffom a Mariánom Kvasničkom – navrhli legislatívne zmeny zamerané na zvýšenie ochrany nenarodených. Táto vaša zákonodarná iniciatíva bola odmietnutá väčšinou poslancov, vyvolala však v niektorých politických a novinárskych kruhoch priam nenávistné reakcie. Michal Havran o vás v denníku SME (17. decembra) s nemalou dávkou dešpektu, irónie a cynizmu píše ako o džihádistickej skupine, ktorej sa podarilo „prepašovať do parlamentu návrh zákona, ktorý zjavne pripravili v Islamskom štáte“ (článok má nadpis: Čo robí výsadok Islamského štátu v našom parlamente). Ako vnímate takéto vyjadrenia?

J. Mikloško: 17.12. 2015 v papierovom vydaní SME teológ Michal Havran napísal neférový článok s tromi druhmi tvrdení:  teologické tvrdenia sú protikresťanské až ignorantské, politické sú nepravdivé až ohováračské a tie tretie sú subbulvárne až „humoristické“.
Útočiť na Ježiša a kresťanstvo si týmto štýlom verejne nedovolilo ani komunistické ideologické oddelenie ÚV KSS, veď by tým urazili väčšinu Slovenska.  Bohorúhanie je tanec na veľmi tenkom ľade, ktorý sa raz určite preborí. Takými sú napr. výroky:
- Historická teológia má čoraz väčšie problémy dokázať  existenciu historickej postavy nazaretského;
- čas, tradícia a ohlupovanie katechizmom je na úrovni veštieb z čínskeho novoročného pečiva;
- z Ježišovho učenia poznáme pár autentických viet, zvyšok sú svedectvá a texty jeho obdivovateľov;
- o existencii anjelov a démonov existujú, povedzme, isté pochybnosti;
- najväčším prínosom Ježiša bolo oslobodenie myslenia od paliatívnych ceremónií a formalizmu.

Tieto tvrdenia, ale aj iné, nebudem komentovať. Sú v príkrom rozpore so súčasným kresťanstvom, aj  na Slovensku, ktoré si udržuje, napriek mnohým útokom, aj chybám, svoju líniu.  
Druhý typ výrokov je atakom plným nenávisti na kresťanov v politike, najmä na KDH. Kto tu žil, ten vie, že dvadsaťšesť rokov tu prebieha ťažký boj s liberálnymi tendenciami. Napriek problémom, ktoré v politickom živote sú, nemožno však útočiť polopravdami, klamstvami a ohováraním. Napr.:
- KDH a jeho klony... presadzujú... moralistický program... boli roky spolupáchateľmi rozkrádania... úžerníckymi spoločnosťami, aparátom bielych golierov, ktorí pri preberaní provízií nespomínali, že peniaze nie sú určené na fungovanie strany, ale pre matky a opustené deti ...aby si nemuseli nasťahovať domov asýrskych kresťanov.
- Problém Slovenska nevyrieši ani upaľovanie žien, ani ich potápanie s rukami zviazanými za chrbtom, aby sme zistili, či nekradnú hostie, aby ich podhodili chaldejským utečencom.
- Títo politici sú už roky súčasťou nemorálneho verejného života, ktorí svojimi hlasmi pomáhali budovať..., z neho ťažili a ťažia a tento stav im neprekáža.

Tretí typ tvrdení v článku, ktorý čítalo asi 55 tisíc ľudí, sa týka troch navrhovateľov ústavných zákonov o ochrane života. K nemu som už dal viacero vysvetlení, aj ospravedlnenie za podpis pod druhý zákon, ktorý som nemal možnosť prečítať. Útoky teológa sa tvária seriózne, ale ich obsah patrí skôr na posúdenie psychiatra alebo do „humoristického“ časopisu. Napr.:
- Čo robí výsadok Islamského štátu v našom parlamente.
- Džihádistickej skupine sa podarilo prepašovať návrh, ktorý zjavne pripravili v Islamskom štáte.
- Predstavitelia skupiny Kresťanský štát... sú stelesnením konformizmu, spolupráce s najsilnejšími, sú súčasťou nemorálneho systému výkonu moci na Slovensku... keď v parlamente citujú z Biblie, akoby... veštili zo slížových uzlíkov vo vietnamskej polievke.

Tieto výroky ma najmenej trápia, ani moja charakteristika ako „stelesnenie nenávisti k myšlienke, že by ženy mohli mať vo vzťahu k vlastnému telu a sexualite nejaké práva“. Moji priatelia a päťgeneračná 27-členná rodina ma pozná trocha inak.
Naivne som si myslel, že jed a útočnosť v článku zo 17. 12. teológa Michala Havrana, „výrazného autora, ktorému redakcia SME dáva voľnosť pri stvárnení jeho myšlienok“, je iba náhodným prejavom nepozornosti redakcie. 19. 12. sa však v internetovom  SME objavil článok, ktorý tento článok postavil na druhé miesto ich článkov v r. 2015.  
Záverom pár slov k zákonom, ktoré vyvolali toľko diskusií a nevraživosti. Ide o dva zákony (prvý – zmena Ústavy SR na 68 miestach v prospech nenarodených detí, druhý – o zrušení umelého prerušenia tehotenstva), ktoré sa týkajú mnohých otázok ochrany života a nových bioetických tém podľa encykliky Jána Pavla II. Evanjelium života.
Okrem potratov, eutanázie a umelého oplodnenia sa druhý zákon týka aj asistovanej reprodukcie, generovania embryí vo veľkom, ich zmrazovania a likvidácie, overovania medicínskych poznatkov a liečiv na nenarodených deťoch, prenosu nenarodeného dieťaťa, genetickej diagnostiky, prenatálnych vyšetrení ohrozujúcich život nenarodených, eugenických praktík selekcie embryí, náhradného materstva, využívania ľudského tela, tela nenarodených a ich častí na zisk, klonovania človeka a nenarodených, výskum na živých nenarodených, génovej terapii, spájania ľudských a zvieracích prvkov, využívanie embryonálnych kmeňových buniek a iných častí nenarodených. Ide teda o mnohé nebezpečné a nepreskúmané metódy, ktoré sa v dnešnom „výskume“ a biznise objavujú.  V tomto zákone sa zakazuje aj obchodovanie s ľuďmi a nenarodenými, detská prostitúcia, nezákonná adopcia, nútené sobáše, odoberanie orgánov, atď.
Konštatujem, že navrhované tresty v druhom zákone podľa Trestného zákonníka sú neprimerané a tvrdé. Priznávam sa, že môj príspevok spočíval iba v mojom podpise. Tieto zákony robili odborníci, počas troch rokov, navrhovatelia by ich nedokázali takto pripraviť. Od poslanca Štefana Kuffu viem, že predloženie zákonov, o ktorých príprave som netušil, sa stále odkladalo.
Kuffa si uvedomil, že v novom volebnom období už túto šancu nebude mať. Tesne pred odovzdaním materiálov na poslednú schôdzu NR SR získal na podpis poslanca Mariána Kvasničku. 23. 10. 2015 bolo treba do 18-tej hod. zákony odovzdať. Asi o 16-tej hod. mi Kuffa zatelefonoval, sľúbil som podpis na návrh zákona o ochrane života, ktorý by vnoril do nášho systému garanciu nenarodeným deťom, aby od ich počatia mali právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, aj zákaz ich potratu. O 16:30 som v aute zákon podpísal. Druhý zákon s aplikáciou Trestného práva a s prehnanými trestami som nemal možnosť si prečítať. Ospravedlňujem sa za to, KDH o zákone a ani o mojom podpise nevedelo. Táto metóda – podpísať dôveryhodnej osobe niečo v parlamente, je častá. Ak sa počas rozpráv v rýchlosti podpisujú pozmeňovacie návrhy a novely zákonov, stačí  krátke vysvetlenie obsahu textu.  
Neľutujem, že sa táto téma objavila v parlamente. Keď iné metódy zlyhávajú, treba spoločnosť informovať a liečiť šokom. Prvé čítanie zákonov je vždy iba o jeho princípoch. V prípadnom druhom čítaní a treťom čítaní sa dá mnohé zmeniť. V témach ochrany života treba konať, aj keď v Roku milosrdenstva navrhovať takéto postihy bolo nesprávne a absurdné.  Tieto témy sú mi dlhodobo blízke od čias mojich samizdatových článkov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, až po súčasné konkrétne aktivity v prospech ochrany života.

Za odpoveď ďakuje Ján Maršálek.
::
Súvisiace príspevky:
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

6 komentárov:

  1. Anonymný20.12.15

    To, čo predkladatelia neľudského zákona v NR SR predviedli pokladám za prejav náboženstvom deformovaného ľudského vedomia a snahu markantne uplatniť záväzok RKC o formovanie svedomia občanov SR podľa učenia RKC.
    To čo tu pán Mikloško popísal je bohapustý alibizmus. Ja nič, ja muzikant.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na rozdiel od vás si myslím, že pán Mikloško tu odpovedá čestne a vecne. Máloktorý politik by to spravil...

      Odstrániť
    2. Anonymný1.1.16

      počkajme si na "výsledok". Toto bol jeden nezodpovedný krok na vlastnú päsť, ktorý sa nakoniec môže otočiť proti ochrane života. Na koho stole vznikol "návrh zákona"? Jožkovi, ktorý nemal okuliare, aby si ho poriadne prečítal, ho podstrčil Marián, Mariánovi Štefan? Túžba po sebazviditeľnení zablokovala tvorbu normálneho úsudku?

      Odstrániť
  2. Anonymný22.12.15

    ... aj šéf, ktorý podpisuje pokladničné doklady sa im venuje a hľa ... protagonista zákonodarného zboru nepovažuje za potrebné sa oboznámiť s niečim, čo má ovplyvniť život ľudí na Slovensku ... to už skutočne túto republiku opustil zdravý rozum ???

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Niekoľko vecných poznámok:

      1. Prečo stále vytvárať dojem, že „táto republika“ je akousi čiernou dierou Európy či sveta?! Je to neopodstatnené, falošné a iracionálne.

      2. Patrilo by sa rozlišovať medzi chybou a zlým úmyslom. Odpoveď pána Mikloška považujem za chlapskú. Myslím, že dal správny príklad iným politikom.

      3. V závažných morálnych otázkach nie je možný kompromis. Kto to nechápe, tak nerozumie ničomu. Celé dejiny sú vyplnené zápasom medzi dobrom a zlom, a súčasnosť nie je výnimkou.

      Odstrániť
  3. Karol Dučák25.12.15

    To, že evanjelický teológ Michal Havran klesol tak hlboko, nemôže nikoho prekvapovať. Signalizuje to hlboký mravný úpadok protestantizmu, jeho bezvýchodiskovú budúcnosť.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.