- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

15. marca 2016

Ozveny 14. marca 1939

Včerajšie 77. výročie vyhlásenia slovenskej štátnej samostatnosti ma opäť naplnilo smútkom a bolesťou z toho, ako necitlivo, zaujato až urážlivo sa o tejto historickej udalosti hovorí a píše, a to nielen v nejakých okrajových plátkoch, ale napríklad – ako som zachytil – aj vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase (RTVS).
Je neodškriepiteľným faktom, že 1. Slovenská republika bola medzinárodne uznaná. Jej vznik odhlasovali všetci prítomní poslanci slovenského snemu 14. marca 1939 – aj keď, prirodzene, pocity boli zmiešané. No ako píše Róbert Letz v knihe Slovenské dejiny: „Napriek odlišnosti mienok hlasujúcich poslancov spájalo spoločné presvedčenie, že v danej situácii sa rozhodli pre jediné reálne východisko. Iný postoj by s najväčšou pravdepodobnosťou priniesol dezintegráciu slovenského územia...“

Milan S. Ďurica v knihe Dejiny Slovenska a Slovákov cituje českého historika Bohdana Chudobu, ktorý po rokoch takto komentoval spomínaný dátum: „Ale touha po samostatnosti byla mezi Slováky taková, že se i při vyvrcholení osudných událostí v údobí 1938–39 nakonec nenašel jediný slovenský poslanec, který by hlasoval proti zřízení samostatného slovenského státu.“
Vyhlásenie samostatnosti v roku 1939 prijalo obyvateľstvo s nádejou i obavami. Medzinárodné pomery boli totiž nejasné a zložité, v celej Európe vládlo napätie. Pre Slovákov však vtedy nebolo lepšieho riešenia! Znevažovanie tejto etapy slovenských dejín je preto aj urážkou našich predkov, ktorí robili všetko, čo bolo v ich silách, aby zachránili život národa.
Poznámka na záver: Pri hodnotení histórie treba zohľadňovať dobové kritériá a hodnotový rebríček, treba brať do úvahy vtedajšie okolnosti a súvislosti, lebo inak sa historik zmení na nespravodlivého sudcu.
Ján Maršálek
::
Literatúra:
Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov; Bratislava, Lúč, 2007 (štvrté vydanie)
Róbert Letz: Slovenské dejiny V; Bratislava, Literárne informačné centrum, 2012

3 komentáre:

  1. Anonymný15.3.16

    Nebolo to vtedy jednoduché, nikde v Európe:
    https://www.youtube.com/watch?v=8wOX36KouK8&app=desktop

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný16.3.16

    Nešťastný SLOVENSKÝ ŠTÁT!Koľko pľuvancov,kopancov,hnoja nesie na svojich bedrách,ale stále prežíva.Nie čierno-biele videnie.Tobôž nie ružové,ale len a len čierne nazeranie naň.60 milionov ľudí zahynulo,ale len 6-tich miliónoch sa denno-denne hovorí.Celé to vojnové nešťastie sa zvrhlo na holokaust.Stalo sa to dogmou.O 54 miliónoch sa hovorí len ôsmeho mája.Potom je to téma už nie záujímavá.Je naozaj zaujímavé,že čo má alebo nemá byť v dejepise hodnotí riaditeľ židovského múzea.Jeho pamäť však siaha len do roku 1939.Pred týmto termínom má len biele stránky.Koľko biedy,utrpenia,smrti spôsobili jeho predkovia.Veľkostatky a ich krčmy spôsobili nesmierne utrpenie na národe.Okaté podporovanie maďarizácie atď,atď.Jeden popredný židovský rabín na otázku či sa to nešťastie nedá odpustiť povedal:Odpustiť znamená zabudnúť a zabudnúť sa to nedá.To je ten zásadný rozdiel od kresťanstva ktoré hovorí:Zabudnúť sa to nedá,ale odpúšťame VÁM.Opakujem:ODPÚŠŤAME VÁM.Nakoniec citát Rudolfa Dilonga:
    Slovenská republika jestvuje,
    ale Vy si to všetci uvedomte,
    že je to viac z milosti Božej,
    ako silnej vôle slovenskej mať tento štát!
    Príspevok:Fero.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tie slová (verše) Rudolfa Dilonga som nepoznal. Aj v nich je prítomný smútok a bolesť z našej nedospelosti či nemohúcnosti.
      Ďakujem.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.