23. júna 2016

Dobrý vietor

Vlado Gregor
Ťažko je žiť bez hriechu a spolu, ale Boh nám dovoľuje plniť jeho vôľu
Absolvoval som nedávno krížovú cestu na bratislavskej Kalvárii, ktorá sa udiala trochu netradične. Presne vtedy, keď sme mali vyjsť na trasu, spustila sa taká búrka a lejak, že sme sa museli schovať pod veľké balkóny neďalekého paneláka a tam si jednotlivé zastavenia odmodliť. Presne vtedy, keď sme skončili, prestalo pršať. Napadá nám pri takýchto udalostiach problém miery a spôsobu uplatnenia Božej všemohúcnosti a tiež nevyhnutnosť plnenia jeho vôle, alebo aspoň zmierenia sa s ňou.
Uvažoval o tom už lekár a cestovateľ John Mandeville v 14. storočí: „Ľudia sa ponáhľajú rôznymi smermi a majú na svoje cesty úctyhodné dôvody. Pred spaním každý prosí Boha o dobrý vietor a Boh nemá dôvod, aby ho nevyslyšal. Je ale jasné, že nemôže vyslyšať všetkých naraz. Neexistuje vietor, ktorý by bol pre všetkých rovnako dobrý.“ Ani Boh nemôže zariadiť vietor, ktorý by vial súčasne viacerými smermi...

Píšem túto úvahu na narodeniny Tonka Srholca. Nechcem byť sentimentálny, ale pri spomienke na Toníčka mi vypadne z oka slzička. Keď som ho stretol, vždy som spomenul, že sme sa narodili v znamení ublížencov, lebo ľudia nechcú pochopiť, čo im chceme naznačiť. Nemohli sme mať často súčasne pravdu, ale mohli sme sa mať radi a aj sme sa mali.
Keď sa začítame do Biblie, okamžite sa nám vynoria rozpory, ktoré vedú mnohých ľudí k agnosticizmu či ateizmu. Už v knihe Genezis je hlboko znázornený spor medzi ženskou intuíciou a mužskou logikou a nevyhnutnosť problémov a hriechov, ktoré z toho vyplývajú. Krivda na Izmaelovi má nepochybne následky až dodnes... Biblia je teda naozaj kniha reality, najrealistickejšia kniha na svete, z ktorej sa dá výstižne až zázračne poučiť!
Ilustračná snímka:
JM - PriestorNet
My veríme, že Kristus bol dokonalý a dobrý... Prečo sa potom on sám ohradil, keď ho nazvali dobrým učiteľom a upozornil svojich fanúšikov, že iba Boh je dobrý? Ipse dixit, sám to povedal. Veľmi dobre si uvedomujeme, že ani človek, ani žiadne ľudské spoločenstvo nemôžu žiť bez snahy o väčšiu dokonalosť a spravodlivosť a nijaká skupina neprežije bez úsilia o vzájomnú pomoc a solidaritu. Ale nie sú aj tie najlepšie ciele tehotné problémami a možnosťou a realitou nedokonalostí, omylov a hriechov? Práve preto je nemysliteľné odpustenie a milosrdenstvo bez uvedomenia si hriešnosti a jej možných následkov, teda bez pokánia.
Ľudia sa dosť pochopiteľne pohoršujú nad Starým zákonom, a bolo vždy veľké pokušenie sa ho zbaviť a zriecť. Sväté písmo nám však od počiatku plasticky znázorňuje, ako tvrdo sa žije v nepriaznivých okolnostiach a aké je ťažké zachovať si občas nielen charakter, ale aj holú existenciu. Ako sa len natrápil ten „červíček Jakubov“, aby v tej nárazníkovej zóne medzi najväčšími ríšami staroveku vôbec prežil!
Je nemožné, aby Cirkev prežila bez odpúšťania a milosrdenstva a práve to je základom Ježišovho posolstva. Ale ak máme vedieť odpúšťať, musíme si uvedomiť, čo je hriech, ktorý treba odpustiť, a ako sa proti hriechom a nevyhnutným problémom z nich vyplývajúcich účinne brániť.
Myslím si, že väčšina ľudí a Cirkev ako celok to chápu, aj keď niekedy len podvedome a neurčito, preto neprestávam veriť, že ani v tejto dobe relativizmu a chaosu ju brány pekelné nepremôžu.
Mohol by som túto meditáciu rozpisovať donekonečna, ale Boh je vysoko na nebi a my žijeme nízko pri zemi a tak nech sú naše slová málopočetné...
::
Prečítajte si: In memoriam Tonka Srholca
::

Ste priaznivcom PriestorNetu? Chcete byť vopred a exkluzívne informovaní (formou e-mailového mesačníka) o tom, čo súvisí s ďalším rozvojom portálu? Tak neváhajte a napíšte na adresu redakcia@priestornet.com, pričom stačí do predmetu správy uviesť heslo „Klub“.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.