5. júla 2016

Ježiš: Životopis pre 21. storočie

Paul Johnson: Ježíš
Brno, Barrister&Principal, 2012
Nová kniha o Ježišovi z pera uznávaného britského spisovateľa Paula Johnsona je prehľadná, pútavá, zrozumiteľne napísaná, preto neprekvapuje, že je aj čitateľsky úspešná. Autor v úvode píše, že jeho cieľom bola stručnosť a jasnosť, a tiež túžba sprostredkovať posilňujúcu radosť, ktorej sa jemu samotnému dostalo, keď šiel v Ježišových stopách a premýšľal o jeho učení.

Podľa Johnsona patrí k chvále kresťanstva, že autori najrôznejších období považovali za možné pokúsiť sa o Ježišov životopisný portrét. Pravda, žiada sa dodať, o zakladateľovi kresťanstva písali a píšu aj takí, ktorým nejde o priblíženie a objasnenie, ale skôr o zneváženie a spochybnenie jeho obrazu. Vzniklo tak ohromné množstvo najrôznejších spisov a je niekedy ťažké vyznať sa v nich. Najmä v poslednej dobe sa radi oháňame vedou, ale ako Johnson správne poznamenáva, „vedecké bádanie, rovnako ako čokoľvek iné, podlieha móde“.
Táto kniha vychádza hlavne z textov evanjelií, hoci autor priamo či nepriamo spomína ďalšie pramene a zdroje, hovoriac o mnohoročnom historickom bádaní a čítaní príslušnej literatúry. Evanjeliá považuje za hodnoverné svedectvá, založené na spomienkach a rozprávaní očitých svedkov (apoštoli, Ježišova matka Mária). K najdôležitejším prameňom priraďuje listy svätého Pavla a Skutky apoštolov, ktoré zachytávajú zrod Cirkvi.
V záverečnej kapitole Johnson opäť pripomína svoj autorský zámer: „Pokúsil som sa vyrozprávať príbeh Ježiša Nazaretského, jeho života, smrti, vzkriesenia a nanebovstúpenia, čo najjednoduchšie a s čo najväčšou oporou vo faktoch...“ Možno povedať, že sa mu to vcelku podarilo, aj keď v niektorých bodoch sa z jednoduchosti stalo neprimerané zjednodušenie, vyplývajúce azda z priveľkej snahy prispôsobiť rozprávanie mentalite dnešného čitateľa (kniha má podtitul Životopis pre 21. storočie). Takto zjednodušene je ponímaná napríklad otázka životných skúseností (akoby na veku vôbec nezáležalo) a dočítame sa tiež, že vraj v Ježišovom učení nenájdeme nič, čo by ženy vylučovalo z kňazstva (aj toto tvrdenie je ukážkou istej módnosti, resp. podliehania spoločenskému tlaku).
Hľadanie pravdy patrí k najcennejším ľudským aktivitám. Pán Ježiš vyhlásil, že on je cesta, pravda a život – a Johnson dodáva: „Tento výrok je potrebné neustále citovať a premýšľať o ňom.“ Áno, hľadanie pravdy človeka napĺňa. Toto hľadanie však nebude úspešné, ak sa oddelíod krásy a dobra, od hľadania Boha a jeho vôle. Napokon, najväčším pokušením súčasnosti je uprednostňovanie poznania pred dobrom, odmietanie mravného imperatívu.
Pri čítaní je dobré mať na pamäti, že ide o text literáta, nie teológa. Ovocím pravdy je krása. Nedivme sa preto, že autor nazýva Pána Ježiša básnikom: „Myslel, uvažoval a hovoril ako básnik – v obrazoch, s prenikavou inšpiráciou a v metaforách zo sveta prírody. Po celý čas, keď učil, podnecoval malé obrazy v mysliach počúvajúcich mužov a žien. Bol básnikom čnosti, bardom spravodlivosti, pevcom Božej lásky.“
Johnson nespochybňuje Ježišovo božstvo, nespochybňuje základné pravdy kresťanskej viery. Vyznáva, citujúc evanjelistu, že Ježiš učil ako ten, kto má moc, pôsobil ako žriedlo pravdy; pritom nehovoril o právach, skôr o povinnostiach. Ježiš chce, aby sme si so všetkou vážnosťou položili otázku, čo je podstatou dobrého života.
Johnsonovo prerozprávanie evanjelií sa končí poukázaním na význam a nenahraditeľnosť kresťanstva, ktoré je nám stále k dispozícii ako cesta záchrany „v našom desivom dvadsiatom prvom storočí“. Ježiš rád hovoril o svetle a sám ho vyžaruje, ponúka alternatívu: „nie vonkajší život revolúcie a reformy, ale vnútorný život pokory a lásky, štedrosti a milosrdenstva, odpustenia a nádeje.“

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.