Hľadanie anjela

(Básne Roberta Hakalu)

Tá úplne prvá

Na počiatku bolo slovo...
... neskôr verš
 – a som si istý, že v tom istom
okamihu vznikla

báseň.

Moditba básnika

Pane,
možno nie som hoden
napísať dobrú báseň.
Ale ver mi,
budem sa o to
stále
stále
stále

pokúšať.

Spievam blues
(Petrovi Lipovi)

Spievam blues
o živote – čo dá ti.
Spievam blues,
ale ktorási z tých múz
drží ma dnes v zajatí.

Spievam blues,
takú tichú pieseň bezbrannú.
Spievam blues
pre tých, čo tu po nás zostanú.
Spievam  blues
pre tých, čo sú zatiaľ nemí.
Spievam blues
pre všetkých, čo sú už v zemi.
Spievam blues
pre tých, čo sú práve na dne.
Spievam blues,
zatiaľ iba slová kradnem.
Spievam blues
aj pre budúceho žiaka.
Spievam blues
o tom, čo ho všetko čaká.
Spievam blues,
nikto však nemá oň záujem.
Spievam blues,
dúfam, že ho rýchlo zabudnem.
Spievam blues,
to blues,
to blues iba pre teba.
Spievam blues,
to blues,
zatiaľ ti ho netreba.

Kristove (k)roky

Ten deň
si možno ani
neuvedomíš.

Obzrieš sa dozadu
a pochopíš,
že je načase
začať stavať
svoj Dom.

Od strechy.

Bahno

... a vykladali nám
falošní proroci
demagogické evanjeliá.

Pravda
zavalená kopou
zobraných spisov
ležala v tieni
hrdzavého kríža.

A nad tým všetkým
svietila
opustená hviezda.

Krvavá.

(h)Láskodennosť

... zapískala
cez hrniec
horúceho mlieka.

Na koži cítiš
studený ňufák
jarného vzduchu.

Viem,
nedá sa pochopiť...

To iba v studni
tvojej duše
opäť začína klíčiť

hLáska.

Zvečerievanie

Hrdzavá píla
odfikla
vlasy...

Presilené svaly rolí
ukladajú sa
nabok.

Tráva podrezala hrdlo
lúčnym koníkom

a v tvojich očiach
vidím

prvý nočný tieň.

A možno sa mi to iba zdá

Smútok ma kope do očí.
Mám ho
za dve modriny.
Nostalgie pribúda,
čierna káva
skrýva otázniky.

Kdesi nablízku je noc,
chveje sa
plačúcou ženou.

Despota Mesiac lozí po strechách,
nazíza do okien.
Od hnusu
strčí dva prsty do krku
a zvracia.

V zarosených tvárach
sliepňajú
pripité oči neóniek.

Spi!
Neboj sa. Ešte je
dobrý anjel.
Škoda,
že sme ho vyhodili

do smetí.

Z dnes na včera

Táto noc je
vymyslená.

V zrkadle
svietia
rybie oči.

Anjeli s ovisnutými krídlami
plačú
na uťatých
dedinských krížoch.

Až sa pozrieš hore,
uvidíš,
ako nám svieti
Veľký voz.

Pohrebný.

Ak

Ak chceš počuť farby,
zažmúr oči.

Ak chceš vidieť ticho,
krič na plné ústa.

Ak chceš hovoriť s bláznom
zavolaj...

::

Robert Hakala (1958) vydal básnické zbierky: Mäsožravé mesto, Deň pre bláznov a panny, Rekviem za Ježiša K., Krása a Bolesť.

::

Ilustrácie: JM – PriestorNet