9. septembra 2017

Skromnosť, nie bohorovnosť

Vlado Gregor
Vyčíta sa mi niekedy, že iba naprázdno, zbytočne a nekonkrétne moralizujem. Myslím si však, že zaoberať sa tou základnou náboženskou otázkou a zásadným problémom viery „unde malum“, teda odkiaľ je zlo, čo ho vyvoláva a zapríčiňuje a prečo je nevyhnutné a možno aj potrebné, nie je vôbec nekonkrétnou činnosťou a abstraktným záujmom.
Každá inštitúcia a organizácia sa stará o to, aby sme nerušili jej kruhy, aby mala podľa možnosti tak trochu svätý pokoj. Ale Kristus prišiel priniesť zdravý nepokoj, ba občas aj oheň, rozdelenie a meč!

Je to paradox a možno sa to zdá sebecké, ale pre nás ako indivíduá je predovšetkým dôležité vážiť si samých seba, mať úctu nielen k Bohu, ale aj k sebe. Ostatné nás môže trápiť, môžeme to konkrétne pomenovať a snažiť sa aj o nápravu pomerov vo vnútri hniezda, do ktorého patríme. Za toto ostatné však nenesieme zodpovednosť a Boh nás bude brať na zodpovednosť hlavne za to, čo bolo v našich vlastných silách, talentoch a možnostiach.
Tento sklon aj u tých najsvätejších spoločenstiev – upevňovať sa, prospievať sebe a usmerňovať prílišných snaživcov a aktivistov – je tu a nič s tým nenarobíme. Preto mám rád spoločenstvo katolíckej Cirkvi, lebo som sa v ňom narodil a vnímam ho už aj cez svojich predkov. Ako kedysi nádejný historik dlhodobo skúmam nielen jej zrod a následné chyby, ale aj vznikajúce dobrá a budúce perspektívy.
Ctím si akúkoľvek organizáciu a vyznanie, ktoré sa oficiálne a vedome o niečo dobré snažia, ale musia si byť vedomé svojich zlých sklonov a možných i nevyhnutných chýb a obmedzení. Z tohto uhla pohľadu by sa mali správať aj k svojim nie podareným a pravoverným členom. Znovu sa pýtam, ktorá inštitúcia a organizácia dokonale spĺňa túto prepotrebnú zásadu a ktorá je ju schopná bezchybne a perspektívne plniť?
K poznaniu vlastnej nedokonalosti a nekompetentnosti teda máme smerovať nielen ako jednotlivci, ale musíme to badať aj na skupinách, inštitúciách a organizáciách, ktoré tvoríme. Všímajme si teda nielen naše prednosti, ale aj to, čo stvárame a kazíme. Boh má rád skromnosť, nie bohorovnosť. Som presvedčený aj o tom, že k tomuto poznaniu a istote smerujeme a keď sa toto poznanie rozšíri, tak naozaj nasmeruje celé ľudstvo do jedného ovčinca a k jednému pastierovi. A možno na tej ceste už aj sme. V tom je naša nádej a pevná viera, pri všetkom vedomí našej nedostatočnosti a nevyhnutnej pokory a sebakritiky. A nielen predpokladám, ale som si istý, že katolícka viera a jej organizované vyznanie v tomto smere nezaostáva a naša budúcnosť je naozaj svetlá.
(Nemôžeš však byť žiadnym Božím prorokom, ak podliehaš nereálnym nárokom!)
Bez rozdielu vyznaní, cirkví a iných ctených a „samoctených“ inštitúcií sa teda pokorne modlime: „Pane, zmiluj sa, Kriste, zmiluj sa!“
KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON!

Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.