- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

16. decembra 2017

Obraz

Robert Hakala
Často chodím do jedného západoeurópského štátu. Skutočne, nádherná krajina. Čistá, rozkvitnutá, upravená, voňavá. Všetko je úhľadné, dedinky sú rozkošné, ako vystrihnuté z obrázku...
Domáci, ktorých navštevujem, bývajú v domčeku so záhradou, ktorá je vždy upravená. Nie je tam nič, čo by narúšalo náš pohľad. Samozrejme, o všetko sa treba starať. Nemám problém s prácou v záhrade, ktorá ma nielen baví, ale mám k stromom, kríkom, kvetom aj profesionálny vzťah – učím na strednej škole budúcich záhradníkov.
Pomáhal som aj jednu peknú letnú sobotu, nič veľkého, pokosiť trávu, osekať suché konáre, pozberať odkvitnuté kvety. Nakoniec tých zvyškov bolo za prívesný vozík. Keď sa naplnil, išli sme ho vysypať do zberného strediska.

Stredisko bolo tiež mimoriadne. Poriadok, čistota, žiadne poletujúce igelitové vrecká alebo zvyšky rastlín. Každý druh odpadu sa dával osobitne do mohutných betónových žľabov, nad ktorým bola veľká hydraulická ruka zakončená oceľových valcom, ktorý privezený materiál ihneď stláčal. Jednoducho – výborne vyriešené. Žľab na rastlinný materiál, na starý nábytok, plasty a podobne.
Pristavili sme vozík pri našom žľabe a začali sme vykladať. Boli sme rýchlo hotoví, tak som sa popozeral pozornejšie, ako to všetko funguje. Náhoda chcela, že som prišiel k žľabu, kde práve vykladali starý nábytok. Rozhegané skrine, postele končili svoju užitočnosť a valec ich nemilosrdne roztrieštil. Drevo praskalo, zavíjalo, ale nakoniec sa poddalo.
Moje oči blúdili dookola, až som si niečo všimol – nejaký obraz im vypadol z vozíka a váľal sa v prachu. Niečo sa mi nezdalo. Ten obraz opäť pritiahol moju pozornosť. Čo to je?, premýšľam. Nakoniec sa mi v mysli rozjasnilo. Obraz Panny Márie!
Bože, takmer som skríkol. Stál som tam, niekoľko metrov od obrazu. Dvaja ľudia, ktorí vyhadzovali odpad z vozíka sa na mňa letmo pozreli. Bola to sekunda, možno dve, keď som zaváhal. Muž sa zohol k zemi, zdvihol obraz a ...
Rýchlo som pribehol k žľabu. Valec sa nemilosrdne pohol a začal všetko utláčať. Nechápavo som sa pozeral... Ach, Bože, tie oči, iba tie oči Panny mám pred sebou dodnes...
Robert Hakala
::
Na čítanie:
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

1 komentár:

  1. Anonymný16.12.17

    Je zaujímavé ako katolíka dokáže vykývať jeden "náboženský" obraz, ale nečudujem sa,lebo v podobnej situácii som sa ocitol, keď do smetiarskeho auta hádzali maturitné tablá.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.