16. marca 2018

Ako bojovať proti mediálnemu smogu?

Ľudovít Košík

Počas prvých dvoch pôstnych nedieľ sme počuli čítania z Markovho evanjelia o Ježišovom pobyte na púšti, kde zotrval v tichu, modlitbe a pôste štyridsať dní, a na hore Tábor, kam zobral aj troch z apoštolov.
V Cirkvi sa vždy zdôrazňovala potreba ticha, odpútania sa od starostí každodenného života, zotrvania v samote s Bohom a v modlitbe. Máme sa zamýšľať nad sebou, životom, svetom, vzťahmi a večnosťou. Ideálnym priestorom sú duchovné cvičenia, kde pomocou exercitátora človek ide do hĺbky svojho vnútra, zamýšľa sa nad hodnotami a prehodnocuje priority. Ešte dôležitejšie je to v súčasnosti, keď kvôli médiám a moderným technológiám má človek problém priestor ticha a samoty si vytvoriť. Ak si chce zachovať svoj vnútorný pokoj  a zdravie duše i tela, zodpovedne sa rozhodovať a konať, je to nevyhnutné.

V samote a v tichu, kde sme slobodní od vonkajších vplyvov, je možné počuť Boha. Možno i preto, že si mnohí nedokážu vytvoriť priestor na modlitbu, meditáciu, stíšenie, zamyslenie sa nad životom a jeho hodnotami, konajú často bezhlavo, bez úvahy, nezodpovedne, ženú sa do priepastí hriechov a problémov.
Zdá sa mi, že máme okolo seba veľa mediálneho smogu. Smogu, ktorý vytvára súčasný mediálny a virtuálny svet, do ktorého sme čoraz hlbšie ponorení. Tak ako v reálnom živote môže človek úspešne fungovať, len ak je verný zásadám pravdy a spravodlivosti, tak podobne aj vo virtuálnom svete je možné ponúkať pravé hodnoty, na ktorých sa dá stavať úspešný a radostný život, ale pokušenie opustiť ich a klamať verejnosť je vo virtuálnom svete oveľa silnejšie.
Denne nás ovplyvňujú médiá tlačené, ale oveľa viac elektronické, nevyhneme sa im väčšinou v pracovnom procese ani v osobnom živote. Komunikujeme cez internet a mnohí sú zapojení do sociálnych sietí, majú a udržiavajú virtuálne priateľstvá. Nedokážeme si už ani predstaviť, ako by vyzeral náš život, keby prestal fungovať internet.
Je problematické vytvoriť si chvíľu ticha a pokiaľ sa o to priamo neusilujeme, tak je problémom prekonať sa a vytvoriť priestor na modlitbu aj osobnú komunikáciu medzi sebou navzájom. Zvykli sme si na zvukovú a možno aj obrazovú kulisu v našom živote. Ticho nám robí problémy. Bojíme sa ho.
Najviac je ohrozená najmladšia generácia, pre ktorú sa svet médií a virtuálny svet stal súčasťou života od prvých rokov. Médiá sa stávajú našimi stálymi spoločníkmi, učiteľmi a vychovávateľmi. Ony formujú svet našej práce, myslenia, zábavy,  nákupu, informácií, spoločenského, politického, športového i kultúrneho života... Nie je jednoduché sa aspoň na čas sa od nich odpútať a žiť v reálnom svete. Je to ale nevyhnutné a potrebné.
Veríme čoraz viac médiám a ony si nájdu prostriedky, aby nás zaujali, manipulovali našu mienku a ovplyvňovali náš život, nie vždy správnym smerom. Nielen reklamou, ale celkovým svojím pôsobením: ponúkajú násilie, zvrátenosti, aroganciu, klamstvá, povrchnosť, prázdnotu... a tak sa aj preto čoraz viac negatívnych javov dostáva do nášho života.
Strácame schopnosť nielen reálne myslieť, komunikovať, ale aj žiť v prítomnosti. Nedokážeme si urobiť reálny názor, pretože nám chýbajú skúsenosti, nie sme schopní triezvo uvažovať, strácame zdravý sedliacky rozum, mnohí naši starci strácajú životnú múdrosť, pretože sú ovplyvňovaní médiami, ktoré dostávajú najvyššiu prioritu.
Prestávame byť k sebe ľudskí, chceme využívať iných, podriaďovať ich svojim požiadavkám, zotročovať ich, prestávame mať zmysel pre hodnoty, ktoré človeka budujú, prestávame si pomáhať a slúžiť, byť si vzájomne užitoční. Sme frustrovaní z virtuálneho sveta a života v ňom, lebo nedokáže uspokojiť požiadavky človeka. Nestačí si len odskočiť do prírody, ale treba vrátiť sa k životu v súlade s prírodou – nie pes do činžiaku, ale človek do životnej reality. Zmysluplná činnosť nám môže veľmi pomôcť  normálne myslieť a konať.
So strácaním zmyslu pre realitu strácame aj schopnosť tvoriť, počúvať Boha i človeka,  nedokážeme slová preniesť do roviny skutkov. Usilujeme sa žiť z toho, čo vytvorili iní, ale nechceme za to nič ponúknuť. Máme vysoké nároky, ale nedokážeme byť vďační a užitoční pre iných. Nevieme dobre žiť a nechceme sa to učiť a nemá to kto naučiť ani najmladšiu generáciu.
Propagujeme a podporujeme veci zbytočné, nepodstatné, vedľajšie, ale nerobíme veci podstatné, bez ktorých je život nemožný, a tak sa zamotávame v balaste, hlúpostiach a uniká nám život. Šliapeme po hodnotách, na ktorých stoji život, hádam v presvedčení, že nám to prinesie šťastie. Kým počas rokov socializmu sa hovorilo, že žijeme na úkor minulosti a budúcnosti, dnes už to nikto ani nehovorí, napriek tomu, že to platí viacnásobne ako vtedy. Plytváme, hazardujeme s prírodou, so životným prostredím a túžime mať viacej a ľahšie a pohodlnejšie si žiť.
Svet nemôže stáť na základoch klamstva a podvodu. Udrží sa iba na základoch Pravdy, Dobra, Spravodlivosti a Lásky. Svet nemôže fungovať na princípoch egoizmu, ale lásky, ktorá sa delí, obetuje, slúži... Svet nemôže fungovať na princípe okrádania sa navzájom a narastajúceho konzumu. Takýto model fungovania sveta vedie k zničeniu.
Svet, ktorý má budúcnosť, je svet, ktorý ide podľa Božích pravidiel, podľa učenia Ježiša Krista. On prišiel, aby sme mali život a mali sme ho v plnosti. Božie normy nemožno meniť len preto, že ich väčšina často porušuje. Ony platia, aj keby ich všetci opustili. Cirkev, ktorá chce byť ľudskou a opustí pritom Božie princípy, nemá budúcnosť, nie je prínosom pre nikoho.
Treba sa nám vrátiť k reálnemu životu, k Bohu, k človeku, k prírode. K pravej Láske, ktorá môže urobiť človeka šťastným a spokojným. Nielen pôstna doba je vhodná na vytvorenie si priestoru ticha a adorovanie pred Bohom, Ježišom Kristom, aby nás mohol Duch Svätý obnoviť. Človeku nestačí uspokojovať len telesné potreby. Má aj duchovný a duševný rozmer, ktorý sa potrebuje nasýtiť a posilniť.

Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom:
::
Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

1 komentár:

  1. Mediálny smog, záplava informácií, hluk – ani si neuvedomujeme, ako nám to škodí.
    Kardinál Robert Sarah v knihe Sila ticha píše:
    „Bohužiaľ, sily tohto sveta, ktoré sa usilujú utvoriť moderného človeka, ticho systematicky likvidujú. (...) Moderná spoločnosť sa už nevie zaobísť bez diktatúry hluku. Balamutí nás ilúziou nepodarenej demokracie a zatiaľ nám nenápadne, ale násilne ako diabol, otec klamstva, kradne slobodu.“

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.