18. mája 2018

Chlieb. Každodenný?

Jozef Nemčok

(Studený máj, v stodole raj)
Už naši predkovia vedeli, že májový dážď a chladnejšie počasie majú cenu zlata. Nemali pritom rozhlas, televíziu či iné zdroje, ktoré by im podľa vedeckých poznatkov vedeli počasie predpovedať. Ich sedliacke myslenie bolo inšpirované dlhodobým sledovaním počasia – v súvise s menom, ktoré pripadlo v kalendári na ten-ktorý deň, išlo hlavne o mená svätých.
Možno povedať, že v podnadpise citovaná predpoveď má svoje opodstatnenie: studený a mokrý máj – v stodole raj. Ale v posledných rokoch akoby táto pranostika strácala zmysel. V máji zaznamenávame nadpriemerné teploty, nedostatok vlahy, respektíve niekoľko minút trvajúce  silné búrky s krupobitím, po ktorých ostáva poľahnuté obilie, porasty ozimnej repky a ďalšie škody v záhradkách a na poliach.

Voda je základ života. Pre vývoj rastliny je potrebná vlaha a primerané počasie. Je to práve mesiac máj, keď sa v rastline – obilnine tvorí zrno, a to je vlastne tvorba budúceho chleba, toho chleba, o ktorý prosíme v modlitbe Otče náš (chlieb náš každodenný daj nám dnes).
Prečo to spomínam? Zdá sa, že si neuvedomujeme význam tých „Božích slov“ v modlitbe. Mali by sme ich mať na zreteli i pri požívaní chleba. Žiaľ, s „chlebom naším každodenným“ narábame nezodpovedne. Dôkazom toho je i fakt, že v rámci Európskej únie patríme k štátom s najväčším množstvom potravinového odpadu; v odpade často končí i chlieb, ktorý teraz – v zložitých klimatických podmienkach – dozrieva na poliach.

Arpád Horváth: Obed

V kostoloch sa príležitostne spieva pieseň: „Otče náš nebeský, k Tebe voláme, v úzkosti a biede dážď si žiadame...“ Je to prosba k Stvoriteľovi sveta, sprevádzaná nádejou, že „chlieb každodenný“ ani v tomto roku nebude chýbať na našich stoloch.
Mali by sme si priznať a uvedomiť, že náš vzťah k potravinám a k poľnohospodárstvu vo všeobecnosti nie je dobrý. To sa skôr či neskôr odrazí na našom živote. Na zlé riadenie spravidla najviac dopláca obyčajný človek, najprv roľník, po ňom robotník... Taká je skutočnosť.

Jozef Nemčok
::
Rozhovor s autorom: Žiť v kresťanskom duchu
::
Ilustrácia: Arpád Horváth
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

3 komentáre:

  1. Anonymný18.5.18

    Dokážeme ešte vôbec prosiť o náš každodenný chlieb, ktorého máme dnes dostatok a ďakovať zaň, alebo to berieme ako mnoho vecí okolo nás ako samozrejmosť. Akosi sme si odvykli aj v kostole, aspoň u nás to bolo silnejšie v minulosti ako teraz, prosiť a ďakovať za dážď a za úrodu. Skôr sa uspokojíme s niečim symbolickým, už nesvätíme oziminy na Marka, neputujeme do polí v dňoch pred nanebovstúpením. Ešte že aspoň na Urbana posvätíme vinohrady, polia a záhrady. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Známa vec: čo máme, čoho máme dostatok, to si nevieme vážiť. Platí to aj o chlebe, potravinách... Ale aspoň plytvať by sme toľko nemali. Keď vidím, ako sa niekedy narába s jedlom, je mi smutno.

      Odstrániť
    2. Anonymný18.5.18

      Keď si nevážime Tvorcu, nevážime si ani jeho dary. S vytrácaním Boha zo sveta a spoločnosti aj ľudských sŕdc si nevážime ani stvorené veci. Treba sa nám vrátiť k hodnotám, na ktorých stojí náš život, ktoré veľmi ľahostajne opúšťame. Myslíme si, že si vystačíme sami, ale bez Božieho požehnania, sú naše namáhania zbytočné. V poľnohospodárstve to možno vidieť najlepšie, jesť chceme dobre a kvalitne všetci. Na pestovaní plodín a zvierat, teda zdrojov našej potravy sa podieľajú len niektorí. Niektorí sa usilujeme ešte aspoň časť svojej potreby dopestovať a dochovať si malovýrobou. Myslím že aj to prispieva k tomu, že si ich viac vážime a máme možnosť sa s nimi aj podeliť. Svet nefunguje tak, že si niečo prajeme, domáhame sa toho a ono sa nám to splní, niekto nám to dá. Treba nám v pokore pokľaknúť pred Bohom a priložiť ruky k dielu a potom možno niečo dosiahneme. Aj ja keď v školskej jedálni vidím, čo všetko ľudia vyhadzujú je mi tiež smutno, no nič s tým neviem spraviť. Ľudovít

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.