4. júla 2018

Žíznim

Robert Hakala

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ (Jn 19, 28)
„Sestrička, doniesli by ste mi pohár vody?“ požiadala pacientka hospitalizovaná v jednej z bratislavských nemocníc. Bola ťažko chorá, ležala s horúčkou. Slabá. Bezvládna. Odkázaná na pomoc ľudí, ktorých náplňou práce je práve pomoc, odkázaná na pomoc zdravotníkov. Ak očakávate, že táto jednoduchá veta, prosba chorého človeka bola bez problémov splnená, budete sklamaní.
„Nie sme v Rakúsku,“ znela odpoveď sestričky. Presne tej, ktorá mala túto obyčajnú prosbu splniť. Vodu nepriniesla. Áno, ten obyčajný pohár s vodou, ktorý bol vtedy jedinou túžbou chorej ženy... Viem, aká je dnes u nás situácia zdravotných sestier. Nízke platy, množstvo práce, vyčerpanosť, stres z prostredia... Všetko vieme, všetko toto je pravda. Ale nepodať pohár vody, to je neuveriteľné, nepochopiteľné.

Iba jeden pohár vody, obyčajnej vody, žiadna námaha... Prečo mám ísť do Rakúska? Ja som smädný tu, u nás, vo vyspelom štáte. Vyspelom? Žiaľ, v zdravotníctve nie. Chýbajú peniaze. Chýba ochota pomôcť. Chýba empatia. Chýba obyčajná ľudskosť. Dobrosrdečnosť. Chýba svedomie. Chýba srdce naplnené láskou k človeku, ktorý je odkázaný na pomoc. Láska? Čo je to láska? Čo je to svedomie? Miesto lásky zvlčilosť, miesto svedomia prázdno...
Iba jeden pohár vody... Bože, Rakúsko je ďaleko... a navyše – ako vstanem z postele. S horúčkou... oslabená... zúfalá.
Nič viac, iba pohár a v ňom trochu lásky a úcty k človeku. Pomoc blížnemu svojmu...
Všetci nemôžeme ísť do Rakúska. Hoci tam majú vodu. Tam majú ľudí, ktorí vám ten pohár s radosťou podajú. Považujú to za samozrejmosť. Toto sa neučí v škole. Sú tak vychovaní od malička. Sú takí, aká je ich krajina. Vyspelá a dobrosrdečná. Oni vedia, čo je to svedomie.
Pohár vody, podaný s úsmevom a pochopením... podaný s láskou. Kto mi podá ten obyčajný pohár s obyčajnou vodou?!
Som smädná, som smädná a nie som v Rakúsku...
Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. (Jn 19, 29–30)
Pacientka onedlho na zákernú chorobu zomrela.

Jeden príbeh sa odohral pred dvoma tisícročiami v Jeruzaleme. Druhý pred niekoľkými týždňami v Bratislave.

Robert Hakala
::
Odporúčané:

PriestorNet
Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov: nekopírujeme, nekradneme.
Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.
Cítime zodpovednosť: hľadáme pravdu, odmietame bulvárne témy.
Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.
Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.

1 komentár:

  1. Pýtal som sa jednej zdravotnej sestry, aký ma na to názor. Povedala zhruba toto:

    Aj u nás sú ľudia ochotní pomôcť, aj v zdravotníctve – a je ich väčšina. Neochota, resp. iné problémy, sú neraz vyvolané správaním druhej strany. Vytratila sa úcta k zdravotníckemu personálu, viacerí pacienti a ich rodinní príslušníci nerešpektujú pokyny lekárov či sestier, správajú sa povýšenecky, ignorujú predpisy...

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.