Žíznim

Robert Hakala

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ (Jn 19, 28)

„Sestrička, doniesli by ste mi pohár vody?“ požiadala pacientka hospitalizovaná v jednej z bratislavských nemocníc. Bola ťažko chorá, ležala s horúčkou. Slabá. Bezvládna. Odkázaná na pomoc ľudí, ktorých náplňou práce je práve pomoc, odkázaná na pomoc zdravotníkov. Ak očakávate, že táto jednoduchá veta, prosba chorého človeka bola bez problémov splnená, budete sklamaní.

„Nie sme v Rakúsku,“ znela odpoveď sestričky. Presne tej, ktorá mala túto obyčajnú prosbu splniť. Vodu nepriniesla. Áno, ten obyčajný pohár s vodou, ktorý bol vtedy jedinou túžbou chorej ženy... Viem, aká je dnes u nás situácia zdravotných sestier. Nízke platy, množstvo práce, vyčerpanosť, stres z prostredia... Všetko vieme, všetko toto je pravda. Ale nepodať pohár vody, to je neuveriteľné, nepochopiteľné.

Iba jeden pohár vody, obyčajnej vody, žiadna námaha... Prečo mám ísť do Rakúska? Ja som smädný tu, u nás, vo vyspelom štáte. Vyspelom? Žiaľ, v zdravotníctve nie. Chýbajú peniaze. Chýba ochota pomôcť. Chýba empatia. Chýba obyčajná ľudskosť. Dobrosrdečnosť. Chýba svedomie. Chýba srdce naplnené láskou k človeku, ktorý je odkázaný na pomoc. Láska? Čo je to láska? Čo je to svedomie? Miesto lásky zvlčilosť, miesto svedomia prázdno...

Iba jeden pohár vody... Bože, Rakúsko je ďaleko... a navyše – ako vstanem z postele. S horúčkou... oslabená... zúfalá.

Nič viac, iba pohár a v ňom trochu lásky a úcty k človeku. Pomoc blížnemu svojmu...

Všetci nemôžeme ísť do Rakúska. Hoci tam majú vodu. Tam majú ľudí, ktorí vám ten pohár s radosťou podajú. Považujú to za samozrejmosť. Toto sa neučí v škole. Sú tak vychovaní od malička. Sú takí, aká je ich krajina. Vyspelá a dobrosrdečná. Oni vedia, čo je to svedomie.

Pohár vody, podaný s úsmevom a pochopením... podaný s láskou. Kto mi podá ten obyčajný pohár s obyčajnou vodou?!

Som smädná, som smädná a nie som v Rakúsku...

Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. (Jn 19, 29–30)

Pacientka onedlho na zákernú chorobu zomrela.

Jeden príbeh sa odohral pred dvoma tisícročiami v Jeruzaleme. Druhý pred niekoľkými týždňami v Bratislave.

Robert Hakala

::

Odporúčané:

Katolícky pozdrav

Obraz

Cesta vlakom

PriestorNet

Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov: nekopírujeme, nekradneme.

Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.

Cítime zodpovednosť: hľadáme pravdu, odmietame bulvárne témy.

Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.

Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.