9. augusta 2018

Niet dobra bez Boha


C. S. Lewis: Veľký rozvod
Bratislava, Porta Libri, 2006
Dej knihy čitateľa upriamuje na fiktívny príbeh, v ktorom sa odohráva výlet do neba. Jeho účastníci sa na tejto „exkurzii“ stretávajú so svojimi zosnulými blízkymi, teraz už „hmotnými ľuďmi”, ktorí obývajú nebo. Účastníci výletu prichádzajú na miesto z rôznych pohnútok a dôvodov. Jadro knihy predstavujú rozhovory medzi účastníkmi nebeskej exkurzie a ich príbuznými. Autor (v príbehu vystupuje ako pozorovateľ a  jeden z návštevníkov neba) opisuje osudy ľudí, ktorí v živote urobili mnoho sebeckých rozhodnutí, vybrali sa svojou vlastnou cestou. Niektorí preto nebo dobrovoľne opúšťajú. A niektorí nemajú oň záujem, nechcú uveriť Bohu, nechcú si priznať svoje poklesky a oľutovať ich, aby sa tak stali plnohodnotnými obyvateľmi neba. Iní na Boha nemajú čas pre svoje vlastné predstavy a záujmy, ďalší si chcú robiť na nebo bezvýhradné nároky, alebo v ich živote pretrvávajú majetnícke a sebecké naviazanosti na osoby bez priestoru pre Boha, ktorý ich stvoril. Ich voľba a rozhodnutie o prijatí či neprijatí cesty do neba sa však v momente stretu s ich blízkymi dá ešte zmeniť, stačí na to ich súhlas. Definitívne rozhodnutie stať sa alebo nestať obyvateľom nebeskej krajiny je teda ich slobodnou voľbou...

Kniha prináša viaceré hodnotné myšlienky. Možno povedať, že ide o odpoveď na dielo anglického maliara a básnika W. Blakea pod názvom Svadba neba a pekla. Lewis svojím dielom reagoval na Blakeovu filozofickú vieru, že všetky cesty vedú k Bohu, pričom mu vytýkal, že podľa nej v skutočnosti nezáleží na tom, ako človek žije. Či človek ide dobrým alebo zlým smerom, skončí rovnako. V dobe napísania Veľkého rozvodu sa totiž táto filozofická koncepcia stávala veľmi populárnou a masovo prijímanou, avšak Lewis v nej videl veľké nebezpečenstvo s nedozernými dôsledkami. Ako píše v predslove: „Nežijeme vo svete, kde sú všetky cesty sústredenými špirálami, ktoré nás, ak nimi pôjdeme dostatočne dlho, nakoniec privedú do stredu. Žijeme skôr vo svete, kde sa každá cesta po pár kilometroch rozvetvuje na dve cesty, tie sa zase rozdeľujú na ďalšie dve a na každom rázcestí musíme urobiť rozhodnutie” (str. 3). Autor teda odmieta Blakeovu filozofickú koncepciu o tom, že všetky cesty vedú k Bohu, rovnako ako presvedčenie o tom, že „obyčajným vývojom, postupnými úpravami alebo zušľachťovaním nakoniec premeníme zlo na dobro” (str. 3). Zlo ostáva vždy zlom a dobro bude vždy dobrom: „Zlo je možné napraviť, no nikdy sa nemôže vyvinúť v dobro” (str. 3).
Jednotliví účastníci nebeskej exkurzie, ktorí sa stretli so svojimi blízkymi, postupne odmietali ísť do neba, pre svoje vlastné dôvody a argumenty. Jednoducho nemali o Boha záujem, aj keď ich tí, čo ich tam predišli, ešte presviedčali. Potom ich rozhodnutie akceptovali, nenútili ich. Preto existuje aj Nebo a Peklo, lebo pre peklo sa Satan rozhodol sám. Ako píše Lewis, „všetci, čo sú v pekle, sa pre peklo rozhodli. Bez slobodného výberu by peklo neexistovalo” (str. 41). Lewis teda predpokladá, že každý človek má možnosť výberu a má aj slobodnú vôľu: „Každý si môže vybrať večnú smrť a tí, čo si ju zvolia, ju budú mať. Slobodná vôľa je dar, ktorým sa najviac podobáte na svojho Stvoriteľa a ktorým sa stávate súčasťou večnej skutočnosti” (str. 75). Možnosť výberu mal už Adam s Evou a dopadlo to tak, že inklinujeme k hriechu a zlu. Aj keď je človek takto poznačený, Boh mu stále necháva slobodnú vôľu. Vôľu na to, aby sa slobodne rozhodol: pre Boha alebo proti nemu. 
Ako píše Lewis (str. 41), vždy existuje niečo, „čo si chce človek silou mocou ponechať, dokonca aj za cenu utrpenia. Vždy je niečo, čomu dá prednosť pred radosťou”. Aj hlavní protagonisti príbehu mali svoje vlastné predstavy či dôvody, prečo nemôžu alebo nechcú prísť do neba, čomu dali napokon prednosť pred skutočnou radosťou, pred Bohom. Je tomu tak aj dnes. Aj dnes si chceme silou mocou niečo ponechať, nechceme sa toho vzdať: svoje predstavy, návyky, svoj nárok na to či ono. Mali by sme sa nechať inšpirovať krížom a príkladom Ježiša Krista, jeho vzdávania a darovania sa v prospech Božej záchrany sveta. A ako  píše Lewis: „Existuje len jediné dobro a tým je Boh. Všetko ostatné je dobré vtedy, keď hľadí k Nemu, a zlé, keď sa od Neho odvracia” (str. 58).

Kristína Ondrkálová
::
Odporúčané:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

5 komentárov:

  1. Anonymný9.8.18

    Je to naivná predstava, že od stavu našej mysle - viere v nejakého Boha, alebo neviere, závisí náš posmrtný stav. Predpokladám, že prírodné zákony platia pre všetky živé tvory rovnako nekompromisne a našou smrťou definitívne zaniká aj naše vedomie. Náš život je jednorázový neopakovateľný, ale veľmi zaujímavý príbeh tak, ako aj iných živých tvorov. Prežívajme ho čo najlepšie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prežívajme ho čo najlepšie... A nepočúvajme hlásateľov vulgárneho materializmu.
      Najnovšie objavy zo sveta mikrokozmu ukazujú, že prírodné zákony nefungujú tak jednoducho, ako sa nám to možno javí. Navyše, je pravdepodobné, že viaceré zákonitosti ani nepoznáme.
      A potom: ak uznáme Stvoriteľa, musíme uznať aj to, že má moc nad tým, čo stvoril, má teda moc aj nad prírodnými zákonmi.

      Odstrániť
    2. Anonymný10.8.18

      Ak niečo funguje, tak to funguje na základe prírodných zákonov poznaných, či ešte nepoznaných. Ak uznáme Stvoriteľa, tak potom musíme uznať aj Stvoriteľovho stvoriteľa, atď.. Fiktívny stvoriteľ je účelovo vymyslený náboženstvami aj s jeho atribútami a racionálne neprijateľný.

      Odstrániť
    3. Milý anonymný ateista, nemienim sa s vami naťahovať, len upozorním na chybu vo vašich úvahách: ak uznáme Stvoriteľa, chápeme zároveň, že On svojho stvoriteľa nepotrebuje – pretože to, čo je večné, stvoriteľa nepotrebuje (na rozdiel od hmoty, resp. vesmíru)... Preštudujte si niečo o čase, časopriestore a o večnosti – a potom sa vráťte na túto stránku.

      Odstrániť
    4. Anonymný12.8.18

      Preštudoval a Stvoriteľa som tam nenašiel, len poznámku, že pre vznik vesmíru nebolo potrebné definovať počiatočné podmienky, nebol potrebný Stvoriteľ.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.