8. augusta 2018

Tolerancia musí mať hranice!

Ilustračná snímka: PriestorNet

S príchodom leta sme svedkami opakujúceho sa nešváru. Horúce dni nútia ľudí obliekať sa ľahšie, vzdušnejšie – a toto sa týka aj účasti na svätých omšiach. Nemali by sme však nikdy zabúdať na to, že kostol nie je plážové kúpalisko, ale Dom Boží a brána do neba. Vo Svätom písme sa píše: „Beda svetu pre pohoršenie. Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza“ (Mt 18, 7).
Beda tomu, z koho pohoršenie pochádza! Na to by katolík nikdy nemal zabúdať. Zvlášť v kostole by malo byť samozrejmosťou cudné obliekanie.

Problematikou cudnosti sa zaoberá aj stále platný Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorého  typické latinské vydanie schválil a zverejnil v roku 1997 pápež svätý Ján Pavol II. Okrem iných sú tam uvedené aj tieto pasáže:
„Čistota si vyžaduje cudnosť, ktorá je integrálnou súčasťou miernosti. Cudnosť chráni intimitu osoby. Znamená odmietať odhaľovanie toho, čo má zostať skryté. Ja zameraná na čistotu a svedčí o jej chúlostivosti. Usmerňuje pohľady a gestá v súlade s dôstojnosťou osôb a vzťahu, ktorý ich spája“ (KKC, č. 2522).
„Deviate prikázanie varuje pred nezriadenou telesnou túžbou alebo telesnou žiadostivosťou“ (KKC, č. 2529).
„Boj proti telesnej žiadostivosti zahŕňa v sebe očisťovanie srdca a praktizovanie miernosti“ (KKC, č. 2530).
Je všeobecne známe, že nezriadenú telesnú túžbu alebo žiadostivosť môže vyvolať už pohľad na priveľmi odhalené a vyzývavo oblečené ľudské telo. Zvlášť veľké nebezpečenstvo predstavuje nedodržiavanie cudnosti pre dospievajúcich mladíkov a mužov, ktorí žijú v nútenom či dobrovoľnom celibáte.
Zdržanlivosť v obliekaní zvyčajne nie je problémom v chladných obdobiach roka, teda v jeseni, zime, na jar, niekedy aj počas náhlych ochladení v letných mesiacoch. Vtedy chladné počasie núti človeka čo najviac sa zahaliť. Problémy nastávajú počas letných horúčav. V civilnom živote nie sú natoľko prísne normy obliekania, avšak keď prichádzame do kostola, Domu Božieho, mali by sme vyjadriť úctu k prítomnému Bohu aj svojím zovňajškom. Ak kňaz natoľko obetuje vlastné pohodlie, že aj v najväčšej horúčave slávi svätú omšu odetý v liturgickom odeve, mali by sme sa aj my obliecť čo najmenej vyzývavo. Nezabúdajme tiež na to, že Pán Ježiš, Panna Mária, svätý Jozef a apoštoli zažívali vo svojej vlasti omnoho väčšie horúčavy ako my, ale vždy sa obliekali cudne a mali zahalené takmer celé telo.
U našich prarodičov boli krátke nohavice neznámym pojmom, dnešná doba však ich nosenie umožňuje. U mužov by však v kostole krátke nohavice nemali byť prikrátke a mali by siahať ku kolenám. Samozrejmosťou by tiež malo byť, že plecia a podpazušie by mali byť zakryté. Najvhodnejšia je košeľa s krátkym rukávom, menej vhodné tričko s krátkym rukávom.
Najviac prehreškov voči cudnosti však zaznamenávame u žien, ktoré nosia krátke sukne alebo krátke nohavice vyše kolien. Takisto ženské oblečenie s odhaleným chrbtom, plecami a priveľkým výstrihom sa v žiadnom prípade nehodí do kostola. Nevhodné sú tiež odevy z priesvitných materiálov, a to ani u žien, ani u mužov.
Problémom u žien je aj nosenie nohavíc. Je potrebné pripomenúť, že z historického hľadiska v našich končinách nohavice nie sú typickým ženským oblečením. Západná civilizácia pozná ženské nohavice iba od tridsiatych rokov 20. storočia, teda necelé jedno storočie. Pre ženu na svätej omši je jednoznačne vhodnejšia sukňa, avšak – aby sme neboli priveľmi puritánski – netreba a priori zavrhovať ani nohavice – nie však vypasované alebo takzvané bedrové, ktoré sú zvlášť u žien s nadváhou nielen nevhodné, ale aj nevkusné. Takéto vyslovene provokatívne oblečenie nielenže uráža Boha a veriaci ľud, ale degraduje aj samotnú ženu, ktorá takéto oblečenie nosí. Každá žena (ako aj muž) by mala mať súdnosť a sama predísť znehodnoteniu dôstojnosti seba samej.

Karol Dučák
::
Súvisiace články:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

2 komentáre:

  1. Píšete to naprosto správně, jen mi to přijde jako hlas volajícího na poušti, protože v praxi se děje přesně to, co kritizujete, a situace se netváří na to, že by se chtěla změnit.
    já osobně jako muž s tím samozřejmě většinou nemám problém až na situace, kdy se vydám v horkém dni na výlet v tričku a v kraťasách. Sice se mi v takovém oděvu lehce špacíruje, jenže mě to současně diskvalifikuje od toho, abych se mohl po cestě v nějakém vesnickém kostelíku či kapličce zastavit byť jen na krátkou modlitbu, o příp. mši sv. nemluvě. Řeším to většinou tak, že aspoň postojím hned u vchodu, a i tak se za sebe stydím.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. VlaM, ako sa hovorí: klobúk dolu. Je dnes málo ľudí, ktorí tak citlivo vnímajú tento problém.
      Povedal by som, že v prípade (neplánovanej) návštevy kostola počas dovolenky či vychádzky je isté zvoľnenie pravidiel ospravedlniteľné.
      Iné je, keď sa chystáme do „svojho“ kostola alebo niekam na cirkevnú slávnosť – vtedy podľa mňa ani tie „dlhšie kraťasy“ nie sú prípustné.

      Na margo ženských nohavíc: Jeden môj známy spomína, že v čase jeho detstva žiadna žena u nich v dedine nenosila nohavice. Iba raz istá žena vyšla na ulicu v (mužových) nohaviciach – bola to mentálne narušená osoba, ktorú nikto nemohol brať vážne...

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.