Ján Kamil Beňadik: Za mrežami a ostnatým drôtom
Bratislava, PV – ZPKO, 2018
Za mrežami a ostnatým drôtom – veru
nezvyčajný názov básnickej zbierky. Nezvyčajný, ale opodstatnený, pretože ide
o verše poväčšine napísané – či skôr precítené, prebolené, premyslené – vo
väzení, kde sa autor ocitol z politických dôvodov v časoch
komunistickej totality.
Ján Kamil Beňadik sa narodil 18. júla 1912.
Pochádzal zo skromných pomerov, ale vypracoval sa a od roku 1933 pôsobil
ako učiteľ. Mal silné sociálne a národné cítenie, aktívne podporoval právo
Slovákov na vlastnú štátnosť. Svoju verejnú činnosť naplno rozvinul
v samostatnej Slovenskej republike. Avšak po návrate Československa
v roku 1945 sa národná myšlienka začala potláčať. J. K. Beňadik bol už
v roku 1946 zatknutý za šírenie letákov, druhýkrát bol väznený
v rokoch 1958–1960, zatkli ho a vyšetrovali aj v roku 1962. Plnej
rehabilitácie sa mu dostalo v roku 1970. Zomrel 1. februára 1973,
pochovaný je v rodisku (Brezany).
Poetickú tvorbu autora výstižne charakterizuje Ján Litecký Šveda.
V predslove vydania uvádza: „Táto poézia možno pre papierového teoretika
nespĺňa nejaké bližšie neurčené "vysoké" literárne nároky. No je
v nej to, bez čoho ani tá najbravúrnejšia sofistikovaná poézia nie je
poéziou – čistá výpoveď úprimného človeka.“ Beňadikove „hlboko ľudské
výpovede“, objavené v pozostalosti, sú prejavom túžby po spravodlivosti
a slobode, odrazom vnútornej krásy, viery a nádeje. Litecký Šveda
dodáva, že je to „spev z vydestilovanej bolesti“.
Vskutku, je niečo dôležitejšie než formálne
pravidlá (i keď nepopierame ich význam). Aj v literatúre záleží hlavne na
pravde, na vnútornej pravdivosti napísaného. Sám autor – objasňujúc
v doslove okolnosti, za akých vznikali jeho texty – hovorí, že napriek
riziku nemohol nepísať: „Chcel som zachytiť city a myšlienky, ktoré som
prežíval a snažil som sa ich zachovať ako svedectvo tých strašných
čias...“ Inak povedané, chcel dať myšlienkam telo – zapísať ich, a bol
v tom neoblomný a vytrvalý, i keď svoje zápisky, písané „skoro
mikroskopicky na prúžky papiera“, musel niekoľkokrát zničiť, keď hrozilo, že mu
ich nájdu: „Každú báseň som sa však hneď po jej napísaní snažil naučiť naspamäť
a pri novej vhodnej príležitosti som ju opäť dal na papier...“
„Už nie som človekom, / som tvorom bez mena,“
čítame v jednej básni. V ťažkých chvíľach namiesto slovných hier
a ozdôb prichádza priame vyznanie: „Zo srdca vytryskla mi / táto báseň
s bôľnou nôtou...“ Cit pre krásu napriek tomu zostáva, lebo pravá krása (a
láska) sa vie spriateliť aj s bolesťou: „Nemám ruže, / vôkol mňa sú len
tŕne / ostnatých drôtov... / Zo slov však kyticu lásky ti, / drahá, uvijem!“
Verše Jána Kamila Beňadika vychádzajú
z ľudovej piesne. Netreba za tým vidieť len akúsi insitnosť, ale
i autorský zámer: „Texty viacerých mojich básní vznikli na nápevy
piesní... poťažme som ich vedome písal tak, aby sa dali spievať, veď báseň
a pieseň je v podstate to isté.“ A tak sa znova potvrdzuje sila
a bohatstvo ľudovej kultúry.
V časoch, keď mnohí trpeli za „lásku
k vlasti a nenávisť k neprávosti“, vznikala poézia –
nepapierová, neliterátska, autentická. Mali by sme ju čítať s vedomím, že
ona najlepšie svedčí o sile, potrebnosti, priam nevyhnutnosti básnického
slova. Poézia robí náš svet krajším a život plnším.
Ján Maršálek
::
Prečítajte si:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.