Réžia, kamera, strih: Dávid Pavlík
Námet, produkcia: Ján Pastuszek
Dokumentárny film Zavrhnuté svedectvá
vypovedá o období 1. Slovenskej republiky (1939–1945). Prináša spomienky
a vyznania deviatich pamätníkov, doplnené slovami historika Martina Lacka,
ako aj dobovými filmovými zábermi. Podľa samotných tvorcov ide
o „amatérsky dokument“, ktorého cieľom je dať priestor spomienkam
obyčajných ľudí na „mimoriadnu časť našej histórie“.
V úvode filmu sa konštatuje: „Desiatky
rokov bol počas komunistického režimu prezentovaný jeden oficiálny pohľad na
naše dejiny, pohľad, ktorý vytvoril ÚV KSČ. Dnes sú v slovenskom verejnom
priestore prezentované takisto len jednostranne zamerané svedectvá bez
konfrontácie s odlišnými názormi a postojmi, čo neodráža historickú
realitu.“
 |
| Záber z filmu |
Tento film vyvolal odpor i nenávistné reakcie
ešte skôr, než bol verejne prístupný. Ale vyvolal aj prejavy súhlasu
a vďaky. Reakcie naň sú teda protichodné, čo sa dalo očakávať. Film
vykresľuje takmer výlučne pozitívne črty 1. Slovenskej republiky a jej
predstaviteľov, osobitne prezidenta Jozefa Tisa – a to sa niektorým
nepáči. Treba však povedať, že šlo o zámer, autori to výslovne prezentujú:
„Je to pokus o vyváženie tendenčného obrazu výpoveďami, ktoré sú pre svoju
myšlienkovú podstatu ignorované a zavrhované.“ Autori tiež zdôrazňujú, že
ich film si nekladie za cieľ komplexne informovať o danej problematike:
„Pre hlbšie poznanie tohto úseku našej minulosti odporúčame štúdium odbornej
literatúry.“
Prečo si treba tento film pozrieť?
V prvom rade preto, aby sme nehodnotili veci bez ich poznania. A samozrejme
preto, aby sme (aj vo svojom vnútri) dávali príležitosť nielen jednému zdroju
informácií. Naša civilizácia predsa odnepamäti rešpektuje zásadu, že je
nevyhnutné vypočuť si obe strany sporu, ktorý máme posúdiť.
Ako sa presviedčame, mnohé stránky histórie sú
dlhodobo, systematicky zamlčiavané alebo deformované, respektíve vykladané
účelovo, nespravodlivo a s neúctou voči dejinám, neúctou voči pravde.
Aj v súčasnosti musíme o pravdu a spravodlivosť zápasiť, aby sme
obstáli pred svojím svedomím. Z toho vyplýva povinnosť nepodliehať tlaku
mocných tohto sveta a nezavrhovať vlastnú minulosť.
Ján Maršálek
::
Video: Zavrhnuté svedectvá
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Dobrý deň prajem.
OdpovedaťOdstrániťChcem sa opýtať kde by som zhliadol tento film?
Odkaz (link) na film je pod článkom (video). Stačí kliknúť...
OdstrániťPozrel som si hodinu trvajúci dokument v ktorom vystupovali nijako režimom Slov. štátu neperzekuovaní ľudia. Boli to ľudia, ktorí utilitaristicky hodnotili klérofašistický štát, v ktorom sa prakticky ulatňovalo katolícke farizejstvo. Na jednej strane, cielene pestovaná ľudová zbožnosť, na druhej, vytváranie nenávisti k cigánom, evanjelikom, židom, ich prenasledovanie a likvidácia. Myslím, že aj takýto názor patrí k celkovému pohľadu na Slov. štát v ktorom som žil do svojich 12. rokov a mám osobné skúsenosti. Uznávam, že v niektorých aspektoch musel byť poplatný dobe a okolnostiam, aj čo sa týka SNP.
OdpovedaťOdstrániťAnonymný, kňazi, ani hlboko veriaci katolíci určite nikdy nehlásali nenávisť voči nikomu. Je všeobecne známe, že mnohí Slováci zachránili mnoho Židov pred smrťou a získali za to ocenenie od štátu Izrael. Lenže v Slovenskom štáte žili ľudia všelijakí. Nikdy nikde neboli všetci ľudia ideálni.
OdstrániťNežil som v prvom Slovensko štáte, ale neverím že sa cielene vyvolávala nenávisť voči nejakým skupinám obyvateľstva. Samozrejme treba pripustiť že miestami mohli vznikať konflikty. Predpokladám, že tento dokument si nenárokuje na širokú objektívnosť. Je to určitý pohľad na tú dobu. Tento dokument však jasne ukazuje problém našej súčasnosti. Pokrytectvo najhrubšieho zrna. Všade nás presvedčujú že tu máme demokraciu a slobodu slova a to je hrubé klamstvo. Ak by tu bola skutočne sloboda slova, tak by sme podobné svedectvá ako sú prezentované vo filme počuli a videli aj bežne v televízii. Máme právo počuť aj takéto názory na prvú republiku aj na SNP. A toto právo je nám upreté! Toto je náš problém a nie to, či sú výpovede ľudí vo filme objektívne. Tento film a jeho spôsob šírenia, jeho skúmanie políciou, zákaz premietania, jednoznačne hovoria o tom, že tu nie je sloboda slova a tým aj demokracia. A k filmu len poznámku: U starých rodičov manželky boli za vojny ubytovaní nemeckí vojaci. Z rozprávania týchto ľudí musím potvrdiť že skúsenosti s nimi boli totožné ako v dokumente.
Odstrániť