Vlado Javorský
na viečkach kvapky živej vody
láskavý mramor líc
zvyknutý na slanosť bôľu
nemé výkriky duše
prameň večného nepokoja
perly padajúce k nohám
čo kráčajú nevedno kam
lebo
chceme sa dotknúť hviezd čo pália
dotknúť sa svetla čo nás oslepuje
chceme to svetlo v nás
viesť po cestách po ktorých sa neblúdi
nezabudnúc na pramene
živej vody
napriek tomu sa to všetko rodí iba raz
koniec všetkého je v utajení
láskavý mramor líc
zvyknutý na slanosť bôľu
nemé výkriky duše
prameň večného nepokoja
perly padajúce k nohám
čo kráčajú nevedno kam
lebo
chceme sa dotknúť hviezd čo pália
dotknúť sa svetla čo nás oslepuje
chceme to svetlo v nás
viesť po cestách po ktorých sa neblúdi
nezabudnúc na pramene
živej vody
napriek tomu sa to všetko rodí iba raz
koniec všetkého je v utajení
::
Vlado Javorský
(ročník 1952) – autor viacerých bábkových a rozhlasových hier
a televíznych scenárov, množstva humoristických poviedok, fejtónov
a aforizmov, známy je aj ako karikaturista a nedávno sa po dlhšom
čase vrátil k poézii...
::
Rozhovor: Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta
Nie som vyznávač takejto poézie, priznám si, že niektorým ani dosť dobre nerozumiem, skôr si prečítam a vychutnám myšlienky - aforizmy, ale táto jeho dnešná poézia, ktorú prezentuje na stránke Priestornetu, je zrozumiteľná a takéto duševné pohladenie a pookriatie, aké je v autorskom diele, by nezaškodilo prečítať si a zamyslieť sa nad slovami tohto veršu každému z nás a najmä tým, pre ktorých je materiál a konzumný život prioritou. Vlado, vďaka ti za tento krátky poetický príspevok, ktorý sa hodí najmä teraz v čase Adventu.Teším sa aj na tvoje myšlienky, ktoré sú, ako som sa dozvedel pripravené v rukopise na vydanie knihy. Prajem Ti pekný víkend! Vrátane všetkým čitateľom i prispievateľom do Priestornetu...milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, slová občas hrejú viac než oheň pahreby...pochvala od barda o to viac...V.J.
Odstrániť