Uveril v Ježiša – Mesiáša

Ilustračná snímka: PriestorNet

Toto je svedectvo Icchaka, poľského Žida, ktorý po niekoľkých desaťročiach prišiel z Izraela do Poľska, aby sa vyrovnal so svojimi adoptívnymi rodičmi, viedol ich k zmiereniu s Bohom vo sviatosti pokánia a ukázal im milujúceho Ježiša, ktorý odpúšťa a umožňuje odpustenie, ktorý je Pravda a Milosrdenstvo samotné. 

A to sa podarilo. Žid z Izraela priniesol požehnanie a vieru poľskej rodine, stratenej a žijúcej ďaleko od Boha. Priniesol im Ježiša, Božieho Syna, Mesiáša Poliakov a Židov. 

Mali sme šťastie privítať ho aj v redakcii Miłujcie się! 

A súhlasil so zapísaním svojho svedectva:

Keď ma moji priatelia v redakcii Miłujcie się! pozvali, aby som sa modlil Korunku k Božiemu milosrdenstvu, nevedel som, čo to znamená. Usadil som sa v kaplnke spolu s nimi a počúval som. Zrazu som pocítil, aká hlboká a milá Bohu je modlitba za milosrdenstvo pre celý svet. Kľakol som si a modlil som sa s nimi, prosiac o milosrdenstvo pre hriešnikov, o obrátenie zločincov, o ešte jednu šancu pre svet pred Posledným súdom. Zistil som, že Korunka k Božiemu milosrdenstvu je znakom Pánovej lásky k národom. Prosíme v nej o milosrdenstvo „pre nás a pre celý svet“. Iba ten, kto sa cíti byť svätý, neprosí o milosrdenstvo. My prosíme, pretože vieme, že len ono nás môže zachrániť.

Som poľský Žid. Stalo sa tak, že nepoznám svojich rodičov, ale preto, že som bol ôsmy deň po narodení obrezaný v súlade s rituálom (Brit Mila), som si istý, že moja matka musela byť Židovka. Bol som vychovaný v sirotinci pre židovské deti, ktoré viedli sestry uršulínky. Ich láska, starostlivosť a obetavosť mali ohromný vplyv na mňa a moju dušu, ale nestal som sa katolíkom.

Keď bol sirotinec rozpustený, mal som šesť rokov. Vzala si ma poľská rodina, ktorá ma adoptovala. Som im za to veľmi vďačný, aj keď som ako malý Žid veľa vytrpel. Chlapci vo dvore ma opovržlivo volali „Icek“ – napriek tomu, že som dostal poľské meno a im bolo zakázané ma takto nazývať. Aj moji pestúni si niekedy dovolili posmievať sa mi pre moju obriezku – ale ja im to nemám za zlé.

Odpúšťam im všetko kvôli Ješuovi (Ježišovi Kristovi), židovskému Mesiášovi, ktorý vykupuje ľudí z každého národa. Navyše si myslím, že sa to všetko muselo stať, že moje objavenie sa na ich ceste – a ich na mojej – nebola náhoda. Nenáleží človeku súdiť iných, to je vec Boha. On je skvelý a spravodlivo súdi každého. Človek vždy krivdí tomu, koho súdi; ponižuje ho, čo svedčí o nedostatku pokory. Nikdy nevie a nepozná svojho blížneho tak, ako ho pozná Pán –zvnútra. Nemohol som už dlhšie nosiť v sebe bremeno minulosti, preto som prišiel zmieriť sa s pestúnskymi rodičmi a požiadať ich, aby šli na spoveď a aby sa zmierili s Bohom.

Sme povolaní žehnať a nie zlorečiť, a preto s úprimným srdcom chcem žehnať ich, ako aj celé Poľsko a poľský národ. Pán Boh nikdy nikoho nenúti, aby žehnal druhým – nenútil ma, aby som žehnal poľský národ, aby som bol pre vás bratom, aby som vás miloval. Prišiel som sem, pretože Pán tak chcel, on ma k tomu pritiahol, pretože vás miluje.

CESTA K POZNANIU

Môj silný cit židovskej identity spôsobil, že po dokončení vzdelávania som sa rozhodol urobiť „aliju“ – návrat do krajiny Praotcov, do Izraela. Ako som už spomenul, nestal som sa katolíkom napriek nátlaku mojich pestúnov. Myslím si, že nedostatok príkladu autentickej viery z ich strany vytvoril v mojom srdci blokádu, pretože ich spôsob života bol vo veľkom nesúlade s tým, čo som zažil so sestrami uršulínkami. V srdci som mal veľkú úctu ku Katolíckej cirkvi a bol som presvedčený, že kresťanstvo musí mať v sebe Božiu pravdu a poslanie vo svete. Napriek tomu som však bol ako väčšina Židov znepokojovaný tým, že príslušnosť k Cirkvi je zradou Boha Izraela.

V Izraeli som sa stal študentom Ješivy – židovskej vyššej náboženskej školy. Objavil som ohromné duchovné bohatstvo Izraela: Talmud (knihy Mišna a Gemara), náuka praktického judaizmu (halacha) a kniha Zohar, ktorá obsahuje najväčšie tajomstvo židovskej spirituality. Halacha sa stala základom môjho života a správania, objavil som v nej bohatú symboliku vernosti Bohu v každodennom živote, služby Bohu v chráme svojho srdca.

Učil som sa byť verným v malom, aby som bol verný aj vo veľkých veciach. Zrazu som zistil, aké blízke je to všetko ku kresťanskej spiritualite, o ktorej som sa dozvedel v Poľsku. Napríklad: Kniha Zohar hovorí o strome života (Ec Chaim) – ale veď tým stromom je Ježiš, vyrastajúci zo židovských koreňov a dávajúci ovocie života všetkým národom (porov. Rim 11,16–24.). Nachádzal som Yeshuu – Ježiša skrytého v každom prikázaní, v každom obrade a každom tajomstve judaizmu, a predovšetkým v každej svätej knihe hebrejskej Biblie. A tak počas môjho štúdia na židovskej vyššej náboženskej škole mi pomaly padalo beľmo z očí.

Na tomto mieste by som chcel obrátiť na všetkých kresťanov s prosbou, aby neodsudzovali ortodoxných Židov kvôli nedostatku viery. Ich oči sú zaclonené a oni skutočne nevidia, že Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus) je prítomný v nimi vyznávanom judaizme. Dokonca majú jeho meno napísané vo svojej vlastnej modlitebnej knihe a každoročne to hovoria na sviatok Jom Kippur: „Yeshua Sar ha-Panim“ („Ježiš, princ tváre [Pánovej]“) – čiže minister, ktorý reprezentuje Boha Izraela), nazývajú ho Vyvýšeným, ešte väčším ako anjeli. Avšak drahí bratia a sestry, verte mi, že skutočne možno vyslovovať meno Ježiša a nevidieť Ho. Preto prosím, aby ste nesúdili Židov, ale pomohli im odstrániť závoj z očí a uzrieť Toho, koho oni už dávno poznajú, ale vidia „akoby v zrkadle“. Naozaj potrebujú vaše modlitby a vašu pomoc!

Pravdaže, to je pôsobenie Mesiáša, to Najsvätejší Pán, Boh Izraela, otvára oči – závoj je strhnutý – a zrazu v spisoch hebrejských, v spisoch židovských vidno svetlo, ktoré by človek nikdy v živote nemohol uzrieť vlastnými silami. Je to možné len vďaka osvieteniu, ktoré osvieti každého z nás. Toto svetlo je „Yeshua Ha-Mashiach“ (Ježiš Kristus), ktorý povedal o sebe: „Ja som svetlo, ja som strom života, ja som cesta, ja som poznanie, ja som tajomstvo Božie“. On je tým mostom, ktorý spája celé ľudstvo a vytvára jeden svet. Večný Pán mi otvoril oči pre túto vec.

Ukončil som Ješivu a získal certifikát „sofer stam“– pisára, oprávneného prepisovať zvitky Tóry. Židovská tradícia vyvinula množstvo zábran a obmedzení, ktoré zabezpečili pretrvanie posvätných textov v nezmenenej forme až dodnes, preto len ľudia splňujúci požiadavky tradície (Masora) sa môžu zaoberať prepisovaním Tóry. Okrem toho som získal oprávnenie inšpektora „kašrutu“– čiže predpisov židovskej rituálnej čistoty, týkajúcej sa jedla a iných záležitostí každodenného života. Pracoval som v nemocnici Bnei Brak, ktorú riadili ortodoxní Židia, a vtedy som spoznal moju nastávajúcu manželku.

Príbeh jej viery a utrpenia je samostatnou témou. Napokon v USA bola vydaná jej kniha „His Testimony”, takže o tom nebudem veľa písať. Vysvetlím len to, že pochádza z kňazskej rodiny, teda z rodu Árona, a keď spoznala v Ježišovi Mesiáša, celá rodina sa od nej odvrátila. Paradoxne, jej príbuzní takmer vôbec neboli nábožní, nepraktizovali judaizmus, ale keď vyznala svoju vieru v Ješuu (Ježiša) a začala sa vystríhať sabatu a iných židovských predpisov, všetci ju považovali za zradkyňu židovstva. Bola vyhodená z domu – bez groša, bez práce, bez možnosti vrátiť sa ... Vtedy vlastne Boh spôsobil, že sme sa zoznámili.

VYZNANIE VIERY

Bol som erudovaný v Písme, človek vzdelaný a dodržiavajúci židovské tradície. Náhle sa Boh dotkol môjho srdca a vďaka svedectvu mojej ženy sa všetko uložilo v mojej mysli v jeden celok: moja katolícka výchova v Poľsku, rekolekcie, ktorých som sa zúčastnil, stretnutia s mesiánskymi Židmi v Krakove, dôvera v Ježiša ako Pána a Spasiteľa, židovská vzdelanosť a religiozita. Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus), prítomný vo všetkých neľahkých epizódach môjho života, sa mi dal poznať ako ten, o ktorom spoločne svedčí židovská Biblia, ústna židovská tradícia, zvyky a rituály judaizmu, ako aj 2 000-ročná tradícia kresťanstva. Spoľahol som naňho a práve Jemu som spolu so svojou ženou zasvätil náš spoločný život.

Pravdaže, viera v zmŕtvychvstanie a božstvo Ješuu (Ježiša) neznamená, že sa musíme vzdať judaizmu. Sám Ješua (Ježiš) bol predsa Žid, verne dodržiavajúci všetky príkazy Tóry a takisto konali jeho učeníci. Nenávisť krajanov, rodených Židov, k Nemu bola dôsledkom zatvrdnutosti, ktorá však priviedla k spáse celý pohanský svet – zmierený s Bohom skrze Ježiša. A napriek tomu to bola Božia vôľa, aby apoštoli svedčili pred Sanhedrinom, pred predstavenými synagóg a vodcami izraelského ľudu.

Dnes je podobná situácia. Keby som prestal dodržiavať židovskú tradíciu, prestal by som existovať pre môj národ. Považovali by ma za gója, ktorý nevie nič o ozajstnom judaizme a ktorý zradil vieru Praotcov. Preto aj s ohľadom na nich zostávam stále Židom, sláviacim sabat a židovské sviatky, prepisujúcim kóšer zvitky Tóry a dodržiavajúcim halachu. Okrem toho by moje svedomie v Bohu nedovolilo vzdať sa všetkej múdrosti a duchovnosti Izraela, v ktorom je „zašifrovaný“ Spasiteľ, Pán Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus). Verím v Ježiša Krista ako môjho jediného Pána a Spasiteľa, cítim sa naplneným Židom.

Z Božej vôle horliví prenasledovatelia, zaslepení ako kedysi Šavol – svätý Pavol, ma udali vedúcemu rabínovi nášho mesta pre moju vieru. Bol som predvolaný a rabín slávnostne oznámil, že ako odpadlík už viac nemôžem prepisovať sväté knihy judaizmu. Spýtal som sa ho, odkiaľ vie, že som odpadlík. Vtedy odpovedal triumfálne: „Pretože čítaš gójsky Nový zákon a veríš v Ješuu, ako keby bol Mesiášom.“ „Áno,“ odpovedal som, „ale či sám rabín nevyslovuje meno "Yeshua Sar ha-Panim" počas Jom Kippur? Či nie o Mesiášovi, synovi Jozefovom, hovorí náš Talmud? Či nie o trpiacom Mesiášovi hovorí prorok Izaiáš? Či nie o Mesiášovi, strome života, hovorí Zohar? Či nie Mesiáš, syn Dávidov, má vládnuť nad národmi? Ja vôbec nepotrebujem čítať Nový zákon, aby som uveril v Ješuu Mesiáša – živého Božieho Syna! Či nie sú väčší odpadlíci vyznávači rabínov z Ľubavič, ktorých všetci uctievajú a pokladajú za zbožných Židov, a oni veria, že mŕtvy rabín môže niekoho spasiť?“

Rabín pouvažoval a povedal: „Máš pravdu. Nie si odpadlík. Súhlasím s tebou, že viera v Ješuu nepopiera našu tradíciu a je v súlade s ňou. A predsa, s ohľadom na zástupy, musím ti zakázať prepisovanie Tóry.“

No Boh má svoje plány. Som presvedčený, že niektorí uverili v naše svedectvo, ale zachovali mlčanie, aby „ich nevylúčili zo synagógy“. Pre mňa osobne a pre mnohých mesiánskych Židov sa Skutky apoštolov neskončili. Viera sa rodí v podzemí. Naše vyznanie, že Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus) je Mesiášom celého sveta, Izraela tiež, vyvoláva ostrú reakciu ortodoxných Židov. Sme pripravení na čokoľvek, pretože vieme, že Izrael je rovnaký ako pred dvoma tisíckami rokov. Modlím sa za požehnanie od Boha Izraela, pretože on je mojím Bohom, pre tých, ktorí ma prenasledujú.

SLUŽBA BOHU VO SVÄTYNI SRDCA

Svet potrebuje Mesiáša – Krista, Emanuela – Boha s nami, a naším poslaním je prinášať Pravdu a vydávať ovocie lásky, dobroty a oddanosti Pánovi. Toto ovocie prináša zemi mier. Verím, že vďaka Nemu Izrael prijme skutočného Mesiáša, na ktorého čaká. Verím, že Poľsko bude zachránené od všetkých závislostí, od nepriateľa tohto sveta, ktorého ducha nemožno nasledovať, pretože vedie k hriechu, k smrti. Ježiš tento hriech porazil. Spasiteľ je tak blízko, on je tu, on je medzi nami! Rozsudky Pána a Pánova láska nepoznajú hraníc, a ľudská myseľ nie je schopná preniknúť do božskej múdrosti vo veciach Izraela a každého človeka. Spasenie bolo pripravené pre každého človeka, pre každý národ. Ježiš je cesta z pádu, od zhanobenia. Dokonca aj tým, ktorí prepadli alkoholizmu, drogovej závislosti a akýmkoľvek iným závislostiam, Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus) môže prinavrátiť plné človečenstvo, môže ich učiniť požehnaním pre iného človeka, pre rodinu, pre deti. Môže pozdvihnúť každý národ bez akejkoľvek výnimky. Slovo Božie, ktoré sme prijali, má silu uzdravovať, liečiť duše. Oslobodzuje ho pred potopou v záležitostiach tohto sveta, oslobodzuje od každého otroctva, pretože Kristus nás oslobodil od všetkých pút.

Len pokánie nám umožňuje prijať Ježiša, Spasiteľa. Len pokánie, modlitba a odpustenie vedú k Stromu života a užívaniu jeho ovocia. Ak človek je toto ovocie a žije s ním, Božia svätosť mu umožňuje milovať iných, modliť sa spoločne, ničiť existujúce steny a rozdelenia. Každý, kto pristupuje k sviatosti pokánia, aby prijal Božie milosrdenstvo, je určite k niečomu zaviazaný. Ak si ukradol, vráť, a ak si niekomu ublížil, priznaj: „nebol som človek, keď som vo vzťahu k tebe bol taký a taký.“Ide o zadosťučinenie. Uzmierovanie s blížnym je čímsi prekrásnym pred Najsvätejším, Večitým.

Odpustiť dokáže len človek modlitby. Niet pochýb o tom, že základom, fundamentom žitia viery je každodenný život modlitby. Človek je ohrozený hriechom. Modlitba je ochrana. Začína sa pred východom slnka a končí sa po jeho západe – mala by trvať neustále, vždy, celý deň – požehnaním darov a neustálym vďakyvzdaním. Z modlitby čerpáme silu, na splnenie všetkých svojich úloh a naplnenie svojho poslania. Bez modlitby človek môže počítať len s vlastnými silami. Modlitba učí dôvere vo Večitého, v spoliehanie sa na Jeho priazeň, na jeho Ducha, na Jeho múdrosť, nie na ľudskú múdrosť či vzdelanie. Skromní rabíni vždy hovorili, že pýcha predchádza pád a zatvára cestu k poznaniu.

Pán Ježiš povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Pre skutočne veriacich mesiánskych Židov je modlitba hlbokým, veľmi hlbokým osobným stretnutím s Bohom, osobné stretnutie s Mesiášom, ktorého meno je Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus). Toto stretnutie vždy vedie k láske k Pánovi a láske k ľuďom. Ak modlitba nevedie k láske a odpusteniu, nie je to modlitba, ale iba vyslovovanie krásnych formulácií. Len človek, ktorý je skutočne zmierený, ide Pánovou cestou. V Novom zákone to dokazuje Ježišova modlitba: „A odpusť nám naše hriechy, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Odpustením človeku, odpustením národu, dostávame odpustenie pre samých seba. A toto je základ kresťanstva –pokánie, odpustenie, pokora – taký príklad dal náš Pán.

Ak človek nezotrváva pri Strome života, pri Ježišovi, a ak nie je s ním zviazaný, je odkázaný len a výlučne na svoju filozofiu. Avšak Pánova milosť nás vštepuje do Stromu života. Ak utekáme od milosti, ak zanedbáme smerovanie k zmiereniu, ak nenadväzujeme osobný vzťah s Bohom, vtedy ľahko, ako kedysi Eva, siahame po ovocí hriechu. To môj osobný kontakt s Mesiášom a moje vážne úmysly smerovať k cieľu, ktorý mi Pán určil, ma uschopňuje do Jeho služby, na ktorú som bol povolaný, uschopňuje ma byť verný vo veciach malých i veciach veľkých. Každý je povolaný slúžiť druhým, povolaný priniesť liek svojmu okoliu, svojej rodine, svojmu domovu, aby ho prinášal všade tam, kde je akákoľvek choroba.

Pravdaže, na zemi nie je ani jeden spravodlivý človek, ale svätý Boh neustále vyzýva: „Buďte svätí!“ Mesiáš je zdrojom svätosti, pretože On, ako svätý, čistý, nepoškvrnený, nevinný Baránok, sa vydal, aby nám daroval túto svätosť. Ako môžeme prijať tento Jeho dar? Predovšetkým tak, že Jeho slová žijú v nás. To Božie slovo mení prostredie, vytvára atmosféru lásky a pokoja.

MILOVAŤ

Boh hovorí: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou dušou a blížneho svojho ako seba samého.“ Ako možno milovať svojho blížneho? Nerob inému to, čo je nemilé Tebe, no to, čo je Tebe dobré, urob Tvojmu bratovi. Ak by teraz prišiel Pán, zvolali by sme: „Ó! Kráľ!“ Ale blížnemu by sme povedali – „Čo ty znamenáš? Kým si? Človekom!“ Nikto by sa však neodvážil urobiť z Pána takého človeka. Pán chce, aby sme s druhým zaobchádzali ako s kráľom. Vtedy, keď milujeme, sme soľou zeme. Naše telo je však slabé, musí byť solené hodnotou slov života, aby sa neskazilo.

Svet nás pokúša technikou, komfortom, túžbou vlastniť. Či Satan nepovedal Yeshuovi Ha-Mashiach: mám všetko vo svojich rukách, všetko je podriadené mne, pozri, každý vládca, dokonca aj Židia podliehajú mne? Toto je lož, podvod. My však vieme, že iba Ježišovi máme veriť, len Jemu dôverovať, Jeho milovať a pre Neho žiť. Kvôli Ješuovi (Ježišovi) spolucítim s tým bratom, ktorý trpí – ak jeho bolí, je to tak, ako keby bolelo aj mňa, pretože sme všetci Pánovo Telo. A ak niekto trpí, trpí v Pánovom tele. A preto Ješua (Ježiš) vyzýva: „Berte navzájom svoje bremená!“ Toto chce Pán od nás. Nenúti nás do toho, len to očakáva. On hovorí: „Si verný služobník, neobávam sa o teba. Určite vezmeš bremeno iného a tým dokážeš, že ovocie života je víťazné. Ukážeš, že Kristus Pán vstal zmŕtvych a žije v tebe. Si povolaný priniesť svetlo života ostatným.“

Cirkev vždy znovu vzbudzuje k tomu, aby sme žili Božie slovo, po opustení kostola priniesli domov pokoj a harmóniu v rodine, každý deň žili Božie zjavenie, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, vždy sa opájať Kristom – na každom mieste: doma, na ulici, v práci – všade.

Moja viera v Krista ma priviedla k vám, k Poliakom, aby som vám svedčil o každodennom živote Žida, veriaceho v Mesiáša. Pán ma urobil sprostredkovateľom medzi národom židovským a národom poľským i každým iným. Toto je akoby prorocký znak zmierenia a pokoja pre svet. Príde čas, keď sa všetko rozjasní. Potom ho spoznajú všetky národy a povedia jednu vetu: „Pán a kráľ je jeden, Jeho meno je jedno a On je Kráľom celého sveta.“ V Ňom nájdeme odpoveď na všetky otázky, na všetky starosti.

Prišiel som sem z Pánovej milosti. Modlím sa, aby všetci Poliaci rozpoznali, že Yeshua Ha-Mashiach (Ježiš Kristus) je pravý Mesiáš, ktorý odpúšťa všetky hriechy a dáva víťazstvo v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote. On s nami nesie kríž utrpenia a pomáha nám prijať všetky nedostatky a zlyhania. Prišiel som vás prosiť, aby ste sa nanovo zmierili sami so sebou a s Bohom, ktorý vždy dáva šancu, ktorý neuzatvára svoje milosrdenstvo pre toho, kto padol. A nepriateľa, ktorý vás vyrušuje – zlého ducha, ktorý chce žiť medzi tými, ktorí sú oddaní a zasvätení Bohu – zo svojho života odstráňte. Ten vás musí opustiť, pretože Pán je s vami!

Bože večitý, Boh Izraela, Boh Poľskej republiky, prichádzam v mene Yeshua Ha-Mashiach, Mesiáša Izraela a Mesiáša Poľska i iných národov, a ďakujem Ti, že som spoznal svojich bratov. Prosím o požehnanie pre všetkých, na každom mieste, v každom dome i v rodine. Nech Pán, večný Pán, Boh Izraela, žehná vás veľkým a hojným požehnaním jeho milosti. Nech vyleje svoju milosť na Poľsko, na tých, ktorí potrebujú spasenie, uzdravenie z chorôb a záchranu z nešťastia a slabosti. Pane, Ty počuješ, Ty ma poznáš – a preto ich žehnám a ďakujem; určite aj oni žehnajú môj národ. Dnes som vyhlásil, že poľský národ je mojím národom a oni sú moji krajania, pretože som sa tu narodil. Ty si ma sem priviedol, aj keď som si myslel, že to nie je možné. Ty, Pane Večitý, ​​robíš zázraky, robíš nádherné veci, miluješ nás. Nech sú požehnaní kňazi i tí, ktorí nimi budú.

Verím, Pane, že si dal dar Katolíckej cirkvi. Oni sú verní Tvojim zásadám, uvedomujú si, že sú povinní zodpovedne prijať tie milosti, ktoré cez nich dávaš všetkým. Nech sú požehnaní! Prosím, zachráň poľský národ. Prosím, žehnaj všetkých Poliakov, aby sa vzájomne podporovali, jeden druhému pomáhali, milovali sa a posilňovali navzájom v mene Yeshua Ha-Mashiach (Ježiša Krista).

Modlime sa, aby všetky národy spoznali Mesiáša. Modlite sa za Židov, aby sa otvorili ich oči a srdcia. Svedčite o židovskom Mesiášovi (Ježišovi Kristovi) svojím životom a slovom. Žehnajte izraelský národ, ktorý svojou nevernosťou zatvoril cestu Božiemu milosrdenstvu a už dvetisíc rokov nemôže zažiť mier. Odriekajúc Korunku k Božiemu milosrdenstvu pamätajte na Abrahámových potomkov, „rodených Židov“, aby každý z nich hovoril: „Ješua, ani batuach becha!“ („Ježišu, dôverujem Ti!“).

Icchak – Žid z Poľska

Preklad: Karol Dučák

Zdroj: milujciesie.org.pl

(Preklad článku publikujeme so súhlasom redakcie časopisu Miłujcie się!)