Kto sa derie k moci

ZÁPISNÍK –  32–33/2019

Skupina politikov (podnikateľov, novinárov, aktivistov), ktorá sa derie k moci na našom milom Slovensku, predstavuje myšlienkový svet veľmi vzdialený myšlienkovému svetu väčšiny obyvateľstva. Ich problémy nie sú problémami obyčajných ľudí. Ich politické zámery sú z hľadiska národného a štátneho záujmu pomýlené, ba vyslovene škodlivé. Liberalizmus, živený neomarxizmom a novopohanstvom, je cesta do pekla. Ľudia, ktorí sa práve derú k moci, presadzujú falošnú koncepciu ľudských práv a zvrátený životný štýl: legalizovanie drog a homosexuálnych zväzkov, úpadkové umenie, tolerovanie pornografie, kadejakých módnych výstrelkov a sociálnych experimentov.

Napodiv, darí sa im. Je to ťažko pochopiteľné, ale mnohí ľudia dávajú vo voľbách hlas tým, ktorí chcú niečo úplne iné ako oni. Púšťajú do významných funkcií ľudí, ktorí im v konečnom dôsledku škodia. Vidno na tom, aký vplyv majú dnes peniaze, reklama a médiá, aké zhubné môže byť bezduché prijímanie cudzích myšlienok. Pripomeňme si slová Maxa Kašparů: „Súčasník o svojom živote veľa nepremýšľa, neradí sa o ňom s vlastným svedomím, ale preberá cudzie názory a dáva sa poučovať tzv. celebritami“ (O zemi beze studu – Rozhovory s Maxem Kašparů. Brno, Cesta, 2015).

::

Súčasná vládna koalícia, zaťažená viacerými podozreniami, kauzami a prešľapmi, zjavne nie je optimálna. Na programe dňa je zmena. Žiaľ, zmena ponúkaná stranami takzvanej demokratickej opozície nevedie k lepšiemu, skôr naopak. Slovenský volič tak stojí pred dilemou a úlohou, ktorá akoby ani nemala správne riešenie.

::

Dnešná (moderná či postmoderná) spoločnosť je názorovo a najmä hodnotovo roztrieštená, pretože jej chýba spoločné „krédo“ – ideový základ, na ktorom by stálo všetko ostatné, z ktorého by vychádzali pravidlá života, normy rozhodovania a konania.

::

Hádam žiaden iný spoločensko-politický systém nevynáša na čelo toľko nehodných ľudí ako takzvaná liberálna demokracia. Vo funkciách, dôležitých úradoch, médiách ani vo vedení štátu akosi nevidno múdrych, pokorných, pracovitých a statočných ľudí, no priam sa to tam hemží prospechármi, zhýralcami, narkomanmi, ľuďmi bez chrbtovej kosti... Vždy dochádzalo k zneužívaniu a machináciám, ale až teraz sa to berie ako niečo normálne. Nemožno v tom nevidieť príznak hlbokej mravnej krízy.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 30–31/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!