 |
| Gabriel Németh |
Aj keď je poézia menšinový žáner, má svoje
čaro, ktoré oslovuje mnoho ľudí. Samotné metafory vytvárajú akýsi optimizmus,
ochotu vážiť si báseň. Nehovoriac o tom, koľko básnikov sa rodí na
internete. Títo takzvaní básnici, ktorí ešte nedozreli na majstrov slova, sa
jednoducho musia „vypísať“. To je cesta, po ktorej musia kráčať.
Tu, kde si, je potrebné zastaviť sa, nabrať
nové skúsenosti a stať sa tým pomyselným poetom – básnikom. Byť poslom slova,
prinášať radosť i smútok zároveň. Byť tým pravým kováčom poézie
a robotníkom slova. Veď slovo je základným kameňom poézie.
Poznáme to staré duchovné: Na počiatku bolo
slovo a bude i na konci... Zastaviac sa na chvíľu pri slove je
žiaduce dodať, že dobrú poéziu treba vedieť písať, aby si našla čitateľov. Veď
básnik v istom zmysle žije z čitateľskej priazne.
Je to symbióza, splývajúca do morskej mušle,
kde šumí svet poézie. Samota je sprievodcom dobrej poézie. Nemusí to byť samota
smútku či bolesti, stačí byť sám s poéziou ako takou. Držať v ruke pero,
byť súčasťou rieky, ktorá dáva brehom svoju vodu. Každý básnik prahne po slove.
Aj Milan Rúfus, velikán a majster slova,
vravel: „V samote ticha sa rodí báseň...“ Je to presne tak. Básnik
potrebuje byť sám, aby písal dokonalejšie. Má potom viac času na poéziu, na
slovo, ktorým sa každá báseň začína. Svet poézie žiadny skutočný básnik v sebe
nezaprie.
Gabriel Németh
::
Z tvorby autora:
::
Ilustračné fotografie: Ján Maršálek
Gabriel Németh načrel do studnice neznámej a tajomnej, načrel do vôd problematiky tvorby poézie.Prečo neznámej a tajomnej? V skutku má pravdu, že sa rodia stále noví a noví" básnici", ale nerodí sa veľa poézie. Internet je ideálny priestor na vyslanie vlastných myšlienok, hoci i formou poézie.Naozaj si čitateľ v tej zmesi názor, estetickej kultúry, či priam filozofie nájde niečo pre svoje potešenie. Táto cesta ponuky svojho vnútra je aj akosi liečebnou procedúrou ducha.Osobne som na svojej tvorbe poézie spoznal, aký je pre ľudí dôležitý písaný text s informáciou o stave ducha a šírke poznania. Navyše tento priamy ohlas, spätná väzba, je aj rýchlou a úprimnou kritikou. Mne už viacero mojich čitateliek napísalo, a to si hlboko vážim, že moja tvorba im dala nový priestor na premýšľanie, že ich obohacuje a našli nový zmysel života. Hľadať seba v textoch iných...Návrat poézie k čitateľovi je zákonitý. Prebytok negatívnych informácii, ktoré spoločnosť ponúka, jednoducho potrebuje protipól. A tým je písanie o niečom, čo je pre ľudskú dušu akoby manna z nebies. V tom je sila slova.Od človeka k človeku...Vlado Javorský
OdpovedaťOdstrániťPán Javorský, zaujali ma Vaše slová: „Návrat poézie k čitateľovi je zákonitý.“
OdstrániťZnamená to, podľa mňa, že poézia sa vráti na svoje miesto, že bude znova vyjadrením krásy a tajomstva, že bude človeka dvíhať, povznášať... Žiaľ, väčšina súčasnej básnickej produkcie potenciálneho čitateľa skôr znechucuje a odrádza – svojím formalizmom, verbalizmom, špekulatívnosťou.
Na druhej strane, ľudia sa dnes dávajú unášať povrchnou ponukou blikajúcich obrazoviek a displejov a odvracajú sa od čítania kníh, čo je povážlivé... Inak, poézia patrí aj na internet, ale niet nad čítanie poézie z papiera.