Stručná správa o zániku (ne)jedného kníhkupectva

Robert Hakala

Neviem, ako sa takéto správy píšu, možno to ani nebude správa, ale skonštatovanie stavu, ako postupne zaniká jedna profesia – predajca kníh – a s ňou nenápadne zanikajú aj menšie kníhkupectvá, ktoré v minulosti tvorili neoddeliteľnú súčasť námestia každého mesta či mestečka. Áno, doba sa zmenila. Súhlasím. Ale prečo sa zmenili ľudia?

Nebudem nijako zaujímavý, keď napíšem, že mám veľmi rád knihy. Odmalička som sa s nimi stretával. Čítaval môj otec, mama; netvrdím, že prečítali kopy kníh, ale doma sme mali menšiu knihovničku, čo nebolo v tej dobe úplne bežné. Každé Vianoce som si našiel pod stromčekom knihu. Vzhľadom na to, že mám niekoľko starších súrodencov, kníh bolo vždy dosť. A tak som prečítal nielen tú svoju, ale aj knihy súrodencov.

Dosť rýchlo som preskočil z kategórie detských čitateľov, a tak som spoznal knihy a ich hrdinov, o ktorých moji rovesníci možno ani nepočuli. Keď som sa ako 13–15 ročný začal o literatúru  intenzívnejšie zaujímať – pokúšal som sa písať –, knihy som si začal kupovať podľa svojho výberu. Peniaze som dostával na narodeniny, meniny, Vianoce, prispela aj „oblievačka“ na Veľkú noc... Ako stredoškolák som si už kupoval za vlastné – dostával som štipendiá.

Všade, kde som sa nachádzal, vždy viedla moja cesta aj do kníhkupectva, prípadne antikvariátu. Keď som skončil vysokú školu, mal som na poličkách niekoľko stoviek kníh. Samozrejme, prečítaných. V drvivej väčšine to boli básnické zbierky. Vekom som trochu od kupovania kníh upustil, takmer všetky knihy, po ktorých som túžil, som už mal. Ale ak vyšlo niečo zaujímavé, neváhal som.

Ale poďme k veci. Aj teraz navštevujem mestá a mestečká a – nastala zmena. Tie moje kníhkupectvá zmizli. Niet ich. Veľmi dobre chápem, že dnes sú aj iné možnosti – knihy v elektronickej podobe, internet... Rozumiem, ale kniha je viac ako len „písmená“. Je to umelecké dielo. Knihu pohladím, všimnem si väzbu, obal, ilustrácie...Maznám sa s ňou a je mi lepšie. Cítim sa dobre, čo nikdy nemôžem zažiť pri súčasnej technike (verím, že mi to milovníci internetu a elektroniky prepáčia).

Nebudem písať názvy miest, kde sa kníhkupectva stratili, pretože aj v iných mestách je to rovnaké.

Mesto A: Prežil som tam dlhé roky. Kníhkupectvo bolo zo začiatku umiestnené blízko námestia. Po revolúcii, na moje prekvapenie, presťahovalo sa do centra mesta. Trvalo to krátko. Kníhkupectvo je už úplne bokom, zastrčené vo veľkej budove. Na pôvodnom mieste si môžete kúpiť nejaké oblečenie.

Mesto B: Bolo mojím častým výletným cieľom. Kníhkupectvo krásne, rozsiahle, v centre. Dnes je tam banka a jemu sa ušlo miesto v supermarkete na okraji mesta.

Mesto C: Moje návštevy boli príležitostné – v antikvariáte, ktorý bol zastrčený v malej uličke. Dnes je zavretý, prázdny.

Mesto D: Prežil som tam takmer celé štúdiá. Veľká budova, na prízemí polovica priestoru bola vyhradená kníhkupectvu, druhá antikvariátu. Kúpil som si tam množstvo kníh, najmä v antikvariáte. Hľadal som všetky knihy, ktoré vyšli v 60-tych rokoch minulého storočia. Debuty Janovica, Repku, Laučíka, Moravčíka, Slobodu, Lenča, Štrpku..., knihy „zakázaných“ autorov (Tatarka, Kafka, Solženicyn, Hrabě, Mňačko, Kadlečík, Dostojevskij, Havel...). Pani predavačka bola vždy láskavá a odkladala mi ich. Keď som tam po rokoch prišiel, hneď vo dverách ma spoznala: „Viem, už neštudujete...O knihy, hlavne o poéziu, nie je už veľký záujem.“A potom jedna smutná Jóbova zvesť: „Neviem, čo s nami bude. Tržby sú slabé.“ Keď som prišiel o dva roky – namiesto kníh sklo a porcelán. Kde je kníhkupectvo, ani som nepátral.

Mesto E: Nebudem zdržiavať. Kníhkupectvo zrušené bez náhrady a – menší šok – predajňa s názvom Present perfect. Miesto kníh hromada nezmyslov (sošky, tácky, svietniky, umelé kvetiny...)

A takto by sa dalo pokračovať. Áno, trhová ekonomika neznesie stratu ani slabý zisk. A knihy? Na okraji záujmu. Rozmýšľam, je to chyba ekonomiky... alebo nás? Kde sú noví milovníci literatúry? Nelamentujme nad dobou, ale sami nad sebou. Budete namietať – máme veľké nákupné strediská, v nich sú kníhkupectvá. Súhlasím, ale tieto moderné „chrámy“ sú väčšinou na okraji. A chýba v nich tá krásna atmosféra, kontakt s predávajúcim, ktorý vám ochotne poradí, bez stresu, bez náhlenia.

Týmto by som chcel ukončiť svoju správu. Viem, je to smutná správa, čo však neznamená, že sa to nemôže zmeniť. K lepšiemu? Alebo k úplnému zániku?

Robert Hakala

::

Rozhovor s autorom:

Ísť svojou cestou...

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.