17. októbra 2019

Kto stvoril chobotnicu menom Kočner?


Alebo ktorý zlodej má dnes morálne právo zakričať: „Chyťte zlodeja!“?
Karol Dučák
Slovensko je zase raz na nohách. Kočneriáda, ukážkovo režírovaná majstrami masmediálnej manipulácie z redakcie Denníka N, vyrazila dych mnohým obyvateľom SR a ukázala, aká krátka je pamäť našich spoluobčanov. Ako keby sa chobotnica menom Kočner ešte len včera vyliahla z vajíčka! Ó, svätá prostota! Toľko naivity!
Bolo by to vlastne komické, keby to nebolo skôr tragikomické. Veď tá kočnerovská chobotnica rástla pred našimi očami od roku 1989! Tak prečo toľko pokryteckého kriku?! Prečo toľkí politici farizejsky predstierajú prekvapenie a tvária sa nahnevane, keď všetci, alebo takmer všetci majú maslo na hlave?! Prečo na Slovensku vždy chytáme líšku za chvost a riešime spravodlivosť od konca a nie od začiatku?

Prečo sa tak málo kompetentných ľudí snaží aspoň trochu ponamáhať si hlavičku a zaspomínať, ako sa to s Kočnerom vlečie už celých tridsať rokov? Prečo sa pokryteckí politici a novinári nepýtajú, kto si choval Kočnera ako hada na prsiach celé tie dlhé roky? Prečo si nespomenú na to, ako to bolo za vlády Vladimíra Mečiara v 90. rokoch 20. storočia? Veď Mečiar už mal Kočnera v hrsti! Ak by ho boli nechali konať, nikdy by sa z Kočnera nestala taká nebezpečná chobotnica, akou je dnes! Kto zavinil to bezprecedentné zlyhanie politického systému na Slovensku v tej dobe?!
Dodnes mám v živej pamäti kauzu Technopol z 90. rokov 20. storočia, v ktorej figuroval popri Michalovi Kováčovi ml. aj Marián Kočner. V tej dobe bol Kočner ešte pomerne málo známou osobou. V porovnaní s tou chobotnicou, akú predstavuje dnes, bol ešte len zločinecké „mláďa“, ktoré sa učilo veľkým gaunerstvám.
Vladimír Mečiar chcel urobiť poriadok a snažil sa doviesť vyšetrovanie kauzy Technopol do konca. Vieme však, ako to napokon dopadlo. Vtedajší prezident Kováč udelil 12. decembra 1997 šiestim aktérom kauzy Technopol milosť. Okrem jeho syna bol medzi nimi aj Marián Kočner. Je potrebné v tejto súvislosti dodať veľmi dôležitú okolnosť. Celú kauzu využila vtedajšia opozícia, ktorá sa postavila na stranu prezidenta Michala Kováča a snažila sa za každú cenu o politickú popravu vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Svoju judášsku rolu zohral aj oficiálny mainstream, ktorý takisto nadŕžal prezidentovi. Mečiar, zahnaný do kúta, sa rozhodol zakontrovať a dňa 3. marca 1998 vyhlásil tzv. Mečiarove amnestie. Týmto počínaním sa vytvoril nad kauzou Technopol z 90. rokov 20. storočia betónový sarkofág, ktorý na dlhé roky pochoval pravdu.
Keď boli v roku 2017 zrušené Mečiarove amnestie, očakával každý seriózny občan SR, že budú zrušené aj Kováčove milosti pre jeho syna, ale aj pre Mariána Kočnera a ďalších aktérov kauzy Technopol. Vtedajšie politické štruktúry na Slovensku, a to tak koalícia na čele s vtedajším predsedom vlády Róbertom Ficom, ako aj opozícia, však zohrali nechutné divadielko pre plebs a oklamali občanov SR. Kováčova milosť pre jeho syna bola síce napokon zrušená, ale milosti pre ďalších aktérov kauzy Technopol, vrátane Mariána Kočnera, neboli zrušené.
Jedine Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko nekompromisne požadovala aj zrušenie všetkých Kováčových milostí. Kotlebovci však neuspeli, pretože vládna koalícia svorne s opozíciou sa spriahli a rozhodli sa zatĺkať. Na poslaneckom grémiu sa Marián Kotleba dozvedel dôvody strán Smer-SD a SNS, pre ktoré nebudú zrušené všetky Kováčove milosti. Údajne by to spôsobilo šokujúce odhalenia o činnosti niektorých prominentných osôb na Slovensku. Pri vyšetrovaní ľudí zapletených do kauzy Technopol by sa údajne vylialo také množstvo starej politickej špiny, že by to mohlo spôsobiť verejné pobúrenie a dokonca by to vraj ohrozilo dobré meno a pamiatku nebohého prezidenta Kováča. A tak Marián Kočner ostal oficiálne aj naďalej bezúhonným občanom SR a jeho gaunerstvá sa začali vyšetrovať až neskôr.
V dnešnej dobe Denník N ryžuje kapitál z tohto smutného zlyhania nielen koalície, ale aj opozície. Pýtam sa však: kde boli redaktori Denníka N v roku 2017, keď bolo potrebné burcovať celé slovenské politické spektrum za zrušenie všetkých Kováčových milostí?! Odpoviem za nich, pretože oni môžu písať len to, čo dostanú za domácu úlohu. Je to totiž denník v službách súčasnej politickej opozície a jeho poslaním je urobiť všetko možné pre odpálenie súčasnej koalície a zmenu pomeru síl medzi koalíciou a opozíciou v prospech dnešnej opozície. Za každú cenu! Preto redaktori Denníka N nemôžu napísať nič, čo by mohlo akokoľvek ohroziť súčasnú opozíciu a odhaliť jej spoluvinu na nevyšetrení kauzy Technopol z 90. rokov 20. storočia, ako aj jej spoluvinu na zachovaní Kováčových milostí v roku 2017! Denník N sa stal známym svojím jednostranným spravodajstvom a jeho redaktori si k objektívnemu spravodajstvu ani nepričuchli.
Napadajú mi však aj ďalšie otázky. Keď bola zverejnená nahrávka údajného rozhovoru Mariána Kočnera s prokurátorom D. Trnkom, opoziční politici jeden za druhým na tlačovkách svojich strán vykrikovali demagogické heslá o ukradnutom štáte. Pýtam sa však: kde bol pokrytec Richard Sulík v roku 2017, keď bolo treba pritlačiť na pílu a nekompromisne požadovať zrušenie všetkých Kováčových milostí? Kde bol Igor Matovič, Veronika Remišová, Alojz Hlina a všetci tí pokrytci, ktorí sa dnes tvária ako neviniatka, ale v roku 2017 fatálnym spôsobom zlyhali?! Ktorý zlodej má dnes morálne právo kričať: „Chyťte zlodeja!“?!

Karol Dučák
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

4 komentáre:

  1. Valí sa to na nás už takmer bez prestávky: obvinenia, nahrávky, urážky, polopravdy, klamstvá, vulgarizmy... Málokto sa pritom usiluje pochopiť súvislosti. Skutočne, akoby sme strácali pamäť a zdravý úsudok.
    Publicista Ján Čomaj v Slovenských pohľadoch č. 5/2019 napísal: „Kočner je z veľkého množstva podvodníkov jeden, možno šikovnejší, možno drzejší, no istotne dlhodobo úspešný, veď od jeho zatknutia v Mníchove za podvod na Technopole s kumpánmi, následnej amnestie prezidentom Kováčom, ktorý tým kryl aj svojho syna, uplynulo štvrťstoročie. Peniaze lákajú...“
    Viacerí nezávislí komentátori hovoria, že situácia by sa zrejme vyvíjala inak, keby hneď v začiatku dostali všelijakí kšeftári, podvodníci a „vybavovači“ poriadnu príučku.

    Inak, ďakujem autorovi za odvážne vyjadrenie občianskeho postoja.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný17.10.19

    Vďaka za priblíženie a objasnenie situácie, ktorá je médiami predstieraná práve pred voľbami skreslene a účelovo, ako súčasť čudnej manipulácie, ktorá sa na nás valí od roku 1989. Aspoň tí, ktorí majú záujem môžu si dať veci do súvisu. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný17.10.19

    Tušil som, že pred voľbami bude horúco, všetko sa to valí na Smer a Fica, hoci aj oni nie sú bez viny, je to účelové, pretože sa nehovorí o hlavných vinníkoch, ako boli vtedajší vládni konšelé, Dzurinda, Miklóš, Malchárek - oceliarne, Branisko a horšia drastickejšia privatizácia (vytunelovanie Slovenska) horšia ako za Mečiara. Fica stihne ten istý osud, - podplatení prozápadní sluhovia a oligarchovia, ktorí vlastnia už v prakticky všetko u nás, vrátane médií, urobia všetko preto, aby odstavili ďalšiu prekážku - Fica. Na veľkohubého zakladateľa novej strany a budúceho premiéra (preboha snáď nie, taký trest si nezaslúžime) Kisku sa v tomto spoločensko-politickom marazme akosi zabudlo. To sme sa toho pekne dožili...milan

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný17.10.19

    Tak sa tiež dá vidieť svet.......

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.