Augiášsky chliev

ZÁPISNÍK – 43–44/2019

Môžeme mať ešte nejaké ilúzie o kvalitách súčasného politického systému? Ľudovít Števko píše: „Ak mal niekto pochybnosti o fungovaní demokracie na Slovensku, po prevalení kolosálnej kauzy Gorila sa musel utvrdiť v tom, že demokracia, vláda ľudu, bola u nás iba v planých rečiach politikov, že systém, ktorý sa tu desaťročia vytváral, by sa mohol skôr nazývať ako vláda oligarchov a ich lokajov na rozličných úrovniach štátnej správy a justície. Bolo verejným tajomstvom, že od roku 1989 sa v našich končinách kradlo vo veľkom, len sa tomu eufemisticky hovorilo privatizácia...“
(In: Literárny týždenník č. 37–38/2019, s. 4)

::

Politici sa čoraz menej venujú múdremu a zodpovednému spravovaniu verejných vecí, myslia viac na skupinové a osobné záujmy. Klamstvo sa stalo široko uplatňovanou pracovnou metódou. Idey a ideály boli odstrčené a na ich miesto zasadla ideológia, v takom či onakom zafarbení, alebo egoistický pragmatizmus a populizmus. Do kráľovského paláca prenikla luza a uzurpovala si všetku moc.

::

Veľa sa hovorí o demokracii, či presnejšie o liberálnej demokracii, ale v zákulisí sa pestuje démonkracia. Politický priestor sa stal mútnou vodou, v ktorej sa darí dravcom: špekulantom, korupčníkom a intrigánom. Alebo môžeme použiť obraz augiášskeho chlieva, ktorý nebol tridsať rokov udržiavaný... Ktorý hrdina ho vyčistí?

::

Lekár, psychiater a kňaz Max Kašparů, analyzujúc súčasnú situáciu, sa nerozpakuje povedať, že žijeme v spoločnosti kvárenej hneď niekoľkými zhubnými chorobami. Žijeme v chorej dobe, ktorá propaguje nenormálnosť. Takmer všetko je prevrátené naruby. Spoločnosť nemá žiadne pevné pravidlá ani úctu k tradícii – priestor tak dostáva prevrátený životný štýl, ktorý žiada, aby ľudia žili bohato navonok a chudobne vo vnútri. S tým sa spája všadeprítomná povrchnosť, preberanie cudzích názorov a bezduché podliehanie módnym tendenciám. Pretože nenasledujeme príklad múdrych a statočných ľudí minulosti, ale radšej počúvame falošných prorokov slobody a pokroku, strácame schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, krásou a škaredosťou, pravdou a lžou. Dôsledky sú desivé. Ľudia sa dnes chvália tým, za čo sa donedávna hanbili, a hanbia sa za to, čo kedysi považovali za chvályhodné. A pretože nevieme alebo nechceme dodržiavať overené etické normy, sme ľahko ovplyvniteľní a často veríme viac cudzím myšlienkam než vlastným očiam a zdravému rozumu. Ľahko sa vzdávame starých vecí v prospech všeličoho nového. Dávame sa unášať módnou vlnou konzumu a slasti, užívania si, len aby sme nemuseli veľmi premýšľať a počúvať výčitky svedomia. Najväčším problémom súčasnosti je kríza hodnôt, ktorú možno obrazne nazvať aj krízou lámp: „Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva“ (Max Kašparů: O zemi beze studu).

Recenzia: O zemi beze studu (Rozhovory s Maxem Kašparů)

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 42/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!