Utrpenie kresťanského voliča

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa blížia. Uskutočnia sa o necelý mesiac. Predvolebná kampaň naberá na obrátkach, dostáva sa do najhorúcejšej fázy. Množia sa rozličné vyhlásenia, prejavy, konfrontácie i obvinenia. Každý politický subjekt má väčší či menší počet svojich skalných prívržencov, pevne presvedčených, ale väčšina obyvateľstva zostáva chladná – niektorí sa ani nechystajú ísť voliť a mnohí ďalší sú ešte stále nerozhodnutí, váhajú, premýšľajú o tom, kto si zaslúži či nezaslúži ich dôveru.

Značnú časť obyvateľov Slovenska tvoria kresťania, najmä katolíci. Neprekvapuje preto, že viacerí politici sa ku kresťanstvu aspoň navonok hlásia, respektíve chcú získať hlasy kresťanských voličov. Máme hneď niekoľko strán, ktoré hovoria o ochrane kresťanských hodnôt, pritom sa však vzájomne napádajú, znevažujú a vylučujú.

Vývoj uplynulých troch desaťročí viedol k roztriešteniu kresťanských síl. Rozbíjači jednoty boli úspešní. Kresťanské hnutie sa už v prvej polovici deväťdesiatych rokov rozdelilo v otázke štátoprávneho usporiadania. Ďalším klinom vrazeným medzi veriacich bolo strašenie „mečiarizmom“, neskôr extrémizmom či dokonca fašizmom. V poslednom čase sa k tomu pripája takzvaná politická korektnosť, podľa ktorej je jediným prípustným spoločenským modelom liberálna demokracia – v zmysle sekularizmu a multikulturalizmu.

Zodpovedný kresťanský volič dnes stojí pred dilemou. Rozhoduje sa, chce sa rozhodnúť, ale možnosti, ktoré reálne má, nevzbudzujú veľké nádeje. Žiaľ, po tridsiatich rokoch „reálnej demokracie“ nemáme na Slovensku autentickú plnohodnotnú kresťanskú stranu. Pozitívne kresťanské prvky sú kade – tade roztrúsené po širokom politickom spektre.

Kresťanskodemokratické hnutie už viackrát sklamalo. Najnovšie chce ísť do koalície s extrémnymi liberálmi, ktorí sa netaja snahou zmeniť slovenskú spoločnosť a odtrhnúť ju od kresťanských koreňov. Kresťanská únia sa spojila s nevypočítateľným hnutím OĽANO, od ktorého sa dá očakávať hlavne nestabilita a vyvolávanie zbytočných problémov. Predstavitelia strany Kresťanská demokracia – život a prosperita – Aliancia za Slovensko (mimochodom, nešťastne zvolený, pridlhý názov) využili azda lákavú ponuku Kotlebovcov a prijali zopár miest na ich kandidačnej listine – a tak sa vlastne stratili vo vodách iného politického prúdu.

Pravdaže, kresťanských kandidátov a kresťanské programové body možno nájsť aj inde, sú však alebo v menšine (Slovenská národná strana, Vlasť, Smer – sociálna demokracia), alebo ide o subjekty málo známe, ktoré pravdepodobne vo voľbách neuspejú (Slovenské hnutie obrody, Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku). Osobitným prípadom sú Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko. Je nepopierateľné, že táto strana je v niektorých ohľadoch kresťanská viac ako dnešné „štandardné“ politické sily, ale jej činnosť od začiatku vyvoláva aj obavy z nekompetentnosti, neúprimnosti a zo sklonov k agresivite.

Súčasná politika je v nebývalej miere ovplyvňovaná peniazmi, reklamou a mediálnou manipuláciou. Dochádza k veľkému zavádzaniu a mäteniu pojmov. Už aj pomenovania strán sa stávajú súčasťou marketingovej stratégie – názvy nehovoria nič o hodnotovej orientácii, majú jednoducho zaujať a pritiahnuť „klientov“ (dva príklady: Dobrá voľba, Hlas ľudu). Žonglovanie so slovami má neraz tragikomické črty. Je smiešne a smutné zároveň, keď je strana Za ľudí označovaná ako konzervatívna a keď je považovaná za protikorupčnú. Podobne úsmevne i trápne pôsobí, keď hnutie Sme rodina proklamuje presadzovanie tradičných hodnôt a opatrení v prospech normálnej rodiny.

Kresťanstvo je v pravom zmysle slova konzervatívne, stojí totiž na nemenných princípoch a dáva životu pevný rámec a vekmi overené pravidlá. Kresťan preto nesmie voliť liberálov, najmä nie tých takzvane progresívnych, ktorí zvádzajú ľudí na nebezpečnú cestu sociálnych experimentov. A kresťan nesmie voliť ani ateistov. To je prvotná selekcia. Po nej by malo nasledovať poctivé zváženie všetkých argumentov za a proti – a napokon definitívne rozhodnutie... Je žiaduce a správne zúčastniť sa volieb a voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, i keď možno s pocitom voľby menšieho zla. Lebo taká je politika.

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Hľadá sa kresťanský politik

Hlas volajúceho na púšti

Predvolebná úvaha

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.