Neopustím Katolícku cirkev! V žiadnom prípade!

Karol Dučák

Keď v roku 1912 Titanic po zrážke s ľadovcom začal naberať do svojich útrob vodu a bolo jasné, že na jeho záchranu niet nádeje, spolu s loďou sa potápal aj anglický katolícky kňaz Thomas Byles. Vyrástol v protestantskej rodine, ale 18 rokov pred svojou smrťou konvertoval ku katolicizmu a napokon sa stal aj katolíckym kňazom. Okrem neho zahynuli na Titanicu aj ďalší dvaja katolícki kňazi, otec Juozas Montvila z Litvy a otec Josef Peruschitz (Perušić), OSB, ktorý sa narodil chorvátskym rodičom v Straßlachu pri Mníchove, ale Byles je najznámejší z katolíckych kňazov, ktorí našli smrť pri potopení Titanicu. Dvakrát mu navrhli, aby nastúpil do záchranného člna a zachránil si život. Byles však odmietol a do poslednej chvíle ostal verný svojmu povolaniu. Spovedal a rozhrešoval ľudí a keď sa loď potápala, s krucifixom v ruke sa modlil ruženec spolu s cestujúcimi, ktorí sa mali utopiť spolu s ním. Okolo neho kľačalo asi sto ľudí rôzneho vierovyznania, vrátane protestantov a židov. Všetci sa spoločne modlili. Bol to strhujúci pohľad. Katolícky kňaz viedol katolíkov, protestantov i židov pred tvár večného Sudcu. Excelentný príklad katolíckeho ekumenizmu a dialógu s nekresťanmi!

Podľa spomienok jedného zo zachránených stáli traja kňazi na vyvýšených miestach a modlili sa s cestujúcimi ruženec, až kým ich nepohltili chladné vody oceánu. Thomas Byles je v súčasnosti v procese blahorečenia (porov. Džunková K.: Katolícki kňazi na palube Titanicu. In: Kultúra – dvojtýždenník závislý od etiky, 2016. Ročník XIX., číslo 10, s. 6–8).

Vernosť sa prejavuje v najťažších skúškach. Aj vernosť Katolíckej cirkvi sa najťažšie dokazuje práve v časoch skúšok, s ktorými v súčasnej dobe Cirkev zápasí. Žiaľ, v skúške vernosti mnohí maloverní katolíci zlyhávajú. V poslednom čase som zaregistroval nemálo štatistík, dokumentujúcich počty veriacich, ktorí už vystúpili z Katolíckej cirkvi. Sú to veľmi smutné fakty.

Trend hromadného opúšťania Katolíckej cirkvi neušiel pozornosti masmédií, ktoré neraz s istou dávkou farizejstva nafukujú tento problém a siahodlho informujú o nových a nových prípadoch vystúpenia veriacich z Katolíckej cirkvi. Prím vedú liberálne médiá, ktoré využívajú akúkoľvek zámienku na diskreditáciu Katolíckej cirkvi. Vyniká Denník N, ktorý dlhodobo vedie systematickú protikatolícku ideologickú diverziu. Napríklad 9. februára 2015 uverejnil tento denník článok Dušana Mikušoviča pod názvom „Pre referendum vystúpili z cirkvi, hnevá ich nenávisť“, v ktorom autor obsiahlo informuje o prípadoch vystúpenia veriacich z Katolíckej cirkvi v súvislosti so slovenským referendom o rodine v roku 2015 (porov. Mikušovič D.: Pre referendum vystúpili z cirkvi, hnevá ich nenávisť. In: Denník N. Dostupné na internete: dennikn.sk). Ak by niekto hľadal v článku čo len jedinú pozitívnu zmienku o Katolíckej cirkvi, zrejme by sa snažil márne.

Takýchto článkov s viac či menej latentnou diskreditáciou Katolíckej cirkvi nájdete v tomto denníku neúrekom. Redaktori Denníka N to robia veľmi rafinovane. Vyhýbajú sa priamym konfrontáciám s predstaviteľmi Katolíckej cirkvi, ale ich informácie sú jednostranné a celkovo budujú v mysliach čitateľov negatívny obraz Katolíckej cirkvi.

Aby toho nebolo málo, objavujú sa na sociálnych sieťach priame výzvy zutekať z paluby Katolíckej cirkvi, ktorá sa podľa mnohých zlých prorokov nezadržateľne potápa. Napokon, je legitímna otázka, či nie je čestnejšie v prípade úplnej straty viery vystúpiť z Katolíckej cirkvi, ako v nej ostávať len zo zvyku, či pre nejaké ľudské ohľady. Tejto otázky sa dotkol aj emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý v roku 2012 počas jedného príhovoru pred modlitbou Anjel Pána rozoberal Judášovu zradu Krista. Povedal, že Judášovým problémom bolo opustiť Krista, keď už neveril – „je to falošnosť, ktorá je znakom diabla“ (Pápež: Ak neveríte, je čestnejšie opustiť Cirkev. In: LifeNews Slovakia | Správy, ktoré hýbu svetom. Dostupné na internete: lifenews.sk).

Je to rozhodnutie každého jednotlivého katolíka, či ostane verný v najťažších skúškach, alebo opustí materské lono svojej Cirkvi. Nemožno nikomu diktovať, čo má robiť. Boh dal človeku rozum a slobodnú vôľu a on sám – hoci by nemusel – rešpektuje slobodnú vôľu všetkých ľudí. Ani ja nemôžem a nesmiem komukoľvek vnucovať násilím svoju vôľu. Jediné, čo smiem a môžem robiť, je verejne vyjadrovať svoj postoj a apelovať na všetkých katolíkov, ktorí nestratili pravú katolícku vieru a úprimne milujú svoju materskú Cirkev, aby jej ostali až do konca verní a nevstupovali do služieb Zlého. Veď to je diablova taktika rozdeľovať masy veriacich, štvať ich proti sebe a takto ich ovládať. Tí, ktorí opúšťajú Katolícku cirkev, slúžia Zlému.

Pravý katolík nemôže opustiť Katolícku cirkev, pretože je to Kristova cirkev, ktorej zakladateľom nebol nedokonalý smrteľník, ale Ježiš Kristus, pravý Boh a súčasne pravý človek. Ak by našu Cirkev založil človek, už by sa dávno rozsypala ako domček z karát. Keďže ju však založil dokonalý Boh, je jeho Cirkev dokonalá a navždy taká ostane, hoci ľudia, ktorí ju tvoria, sú nedokonalí a robia chyby. Nie Katolícka cirkev je nedokonalá, nedokonalí sú katolíci, jej členovia.

Ježiš nám nesľúbil raj na zemi. Veď sám povedal: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého“ (Mt 10, 34–41). Ježiš nám sľúbil raj až po smrti, ale do raja sa dostanú len tí, ktorí plnia Jeho vôľu. Náš Spasiteľ nesľúbil svojej Cirkvi bezproblémovú cestu, ale cestu plnú krížov, ťažkostí a bolestných zápasov.

Ježiš nám nesľúbil ani dokonalých pápežov, ani dokonalých biskupov, kňazov, rehoľníkov či rehoľníčky. Ale to, že Katolícka cirkev prežíva ťažké časy, predsa neznamená, že ju Kristus opustil. Práve naopak! On sám svojej Cirkvi prisľúbil, že pri nej bude stáť až do konca sveta! Veď povedal prvým biskupom, apoštolom, na čele s prvým pápežom Petrom: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

A tak, ako bol Ježiš so zhromaždením apoštolov na čele s prvým pápežom Petrom, tak bol s Magistériom Cirkvi počas celých nasledujúcich storočí jej existencie. Kristus nám dal slovo a každý, kto prestal veriť týmto Kristovým slovám, spochybňuje Sväté písmo a učenie Katolíckej cirkvi, ale navyše – čo je ešte horšie –robí Krista klamárom.

Pravý katolík musí čo najrozhodnejšie odmietnuť výzvy vystúpiť z Katolíckej cirkvi, ktorú údajne podľa tvrdení heretikov Kristus opustil. To je diablova lož! Od roku 33, keď Kristus založil svoju Cirkev, ju už nikdy neopustil! Ani na sekundu! Ani v časoch dobrých, ani v časoch zlých.

Pravý katolík nesmie ani pomyslieť na to, že by mal opustiť Katolícku cirkev, pretože ona je nevyčerpateľným žriedlom živej vody aj pri všetkých chybách jej pápežov, biskupov a kňazov. Takéto žriedlo živej vody nemajú ani protestanti, ani moslimovia, ani príslušníci nijakého iného náboženstva, len my, katolíci. Aj keby bol hlavou Katolíckej cirkvi nehodný pápež, aj keby zlyhali tisíce biskupov či kňazov, aj tak je Katolícka cirkev na čele s pápežom jedinou pravou cestou k spáse. Mnohí ultrakonzervatívni katolíci tvrdia, že pravou katolíckou vierou dnes disponuje len Kňazské bratstvo svätého Pia X. (FSSPX), prípadne Katolícke hnutie odporu. Lenže aj keby to bola pravda, ani FSSPX ani Katolícke hnutie odporu bez jednoty s Katolíckou cirkvou na čele s pápežom nemôže byť pravou cestou k spáse, pretože len na strome Katolíckej cirkvi môže vyrásť ušľachtilé duchovné ovocie.

Ak by niekto odrezal zo stromu v čase dozrievania konár s najkvalitnejším ovocím, zasadil by si ho doma do kvetináča a očakával by, že na ňom dozreje ovocie, veľmi by sa sklamal. Ten konár by vyschol a ovocie na ňom by zhnilo, pretože bez živín, ktoré mu poskytujú korene stromu, aj to najušľachtilejšie ovocie zakape.Podobne aj FSSPX a Katolícke hnutie odporu môže byť pravou cestou k spáse len vtedy, ak bude spojené s koreňmi stromu Katolíckej cirkvi.

Je nemálo katolíkov, ktorí sú takpovediac podmienečnými členmi Katolíckej cirkvi. Keď Cirkev prekvitá, vtedy sa k nej hrdo hlásia. Keď prídu problémy, už im Cirkev nie je dosť dobrá. Oni sú tí dobrí, ale Cirkev nie.Všetkým problémom sú na vine kňazi, biskupi či pápež.

Tŕňom v oku zvlášť ultrakonzervatívnych katolíkov v súčasnej dobe je pápež František. Priznám sa, že ani ja sa nie vždy dokážem vnútorne stotožniť s jeho počinmi a vyjadreniami. Môjmu srdcu bol omnoho bližší jeho predchodca Benedikt XVI. Lenže rešpektujem skutočnosť, že práve pápež František je nám Bohom daná hlava Katolíckej cirkvi. Vševediaci Boh vedel už pri stvorení sveta, že raz bude hlavou Cirkvi práve pápež František. Ak by tomu chcel zabrániť, mal na to milión možností. Je predsa Všemohúci! Mohol kardinála Bergoglia predčasne povolať z tohto sveta a pápežom by sa stal niekto iný. Katolícka cirkev predsa patrí Bohu a nie pápežovi Františkovi. Ak Boh dovolil, aby sa súčasný pápež František stal hlavou Katolíckej cirkvi, musíme to rešpektovať. Boh rozhodol a my nemáme právo spochybňovať jeho svätú vôľu.

My sme príliš úbohí na to, aby sme pochopili Božie zámery. Vo Svätom písme sa píše: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok“ (Iz 55, 8–9).

Ježiš Kristus stále je a navždy ostane neviditeľnou hlavou Cirkvi. Súčasná Katolícka cirkev sa borí s vážnymi problémami, pretože ju tvoria omylní ľudia. Ak by Cirkev tvorili anjeli, zrejme by nepoznala ťažkosti a problémy. Lenže Cirkev tvoria ľudia a žiaden človek nie je dokonalý. Dokonca ani pápeži nie sú bez chýb a omylov. Ich neomylnosť sa vzťahuje len na prípady, keď hovoria ex cathedra. Ako ľudia sa však môžu mýliť a aj sa neraz mýlia. Ide však o to, kto kritizuje pápeža a ako ho kritizuje. 

Keď svätý Peter, prvý pápež, v Antiochii zakolísal, apoštol Pavol ho prísne napomenul (Gal 2, 14). Vždy však uznával autoritu Kéfasa (Gal 1, 18; 2, 7–9). Nikdy nerozbíjal jednotu mladej ranokresťanskej Cirkvi. Nikdy nevyzýval veriacich k odporu proti pápežovi a nevytváral v Cirkvi opozičné spoločenstvo veriacich katolíkov, namierené proti hlave Cirkvi. Naopak, s nasadením vlastného života sa usiloval o jednotu, pretože vedel, že v opačnom prípade je všetko zbytočné. Problémy Cirkvi sa nikdy neriešia mimo pápeža!

Teda ak sv. apoštol Pavol napomenul prvého pápeža, mal na to oprávnenie. Bol priamo Ježišom Kristom povolaný stať sa najväčším misionárom rodiacej sa Cirkvi! Ak dnes napríklad biskup Schneider alebo kardinál Burke kultivovaným, úctivým spôsobom kritizujú niektoré výroky a počiny pápeža Františka, majú na to oprávnenie ako vysokí hodnostári Katolíckej cirkvi, ktorí sú na úrovni apoštolov. Ak však kdejaký katolík nekultivovaným, neúctivým spôsobom útočí na pápeža, nemá na to povolanie od Boha. Okrem toho: biskup Schneider či kardinál Burke kritizujú len a len tie výroky a činy pápeža, ktoré považujú za ohrozenie učenia Katolíckej cirkvi. Nikdy nespochybňujú legitimitu pápeža a nehľadajú za každú cenu zámienky, ako ho znemožniť.

Lenže aj keby pápež zlyhal, aj keby zlyhali tisíce biskupov a desaťtisíce kňazov, Katolícku cirkev vždy vedie neomylná ruka Ježiša Krista. Aj keď pápež je ako človek omylný, Kristus je dokonalý a neomylný. On vie, prečo sa v jeho Cirkvi dejú také veci, akých sme často svedkami. Boh často vystavuje svoju Cirkev skúškam, ale žiada od nás bezhraničnú dôveru.

Uvedomme si, že dejiny Katolíckej cirkvi nie sú dielom náhody, ale už od počiatku existovali v podobe idey v Božom géniu. Nič sa nedeje náhodne. Boh už od počiatku vekov vedel o tom, čo sa bude odohrávať v 20. a 21. storočí.

Svätý Augustín povedal: „Nedeje sa absolútne nič, čo by Všemohúci nechcel: buď dopustí, aby sa dialo, alebo to sám koná.“A vo Svätom písme sa uvádza: „Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um!“ (Prís 3, 5).

Nie všetci pápeži v dejinách robili dobré meno Katolíckej cirkvi. Lenže Ježiš povedal svätému Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18–19).

Preto nebudem špekulovať o tom, akého máme pápeža, ale o tom, čo môžem ja urobiť pre Cirkev bez toho, aby som niekoho znevažoval. Radšej sa budem modliť ruženec za pápeža, ako by som mal naňho kydať špinu.

Ani vo sne mi nenapadne opustiť Katolícku cirkev. Za žiadnych okolností! Nikdy sa jej nezrieknem! Nemôžem! Pre mňa je Katolícka cirkev jediným pravým domovom. Ak ten stratím, stratím úplne všetko. Ja nemám inú voľbu.

Pre niekoho je možno riešením dištancovať od Cirkvi, ktorá sa borí s toľkými problémami a tváriť sa: veď ja nič, ja muzikant! Lenže ja to nedokážem. Vždy sa musím identifikovať s tou Cirkvou, ktorej som členom. Za nič na svete sa jej nevzdám. Pre mňa sú charakteristické slová apoštola Petra: „Pane, ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ (Jn 6, 68).

Prijímam ťažký kríž a ostávam na palube katolíckej lode v búrke až do konca svojich dní tak, ako ostali až do smutného konca traja katolícki kňazi na palube Titanicu. Navyše mám oproti kňazom na Titanicu obrovskú výhodu. Oni mali trpkú istotu, že sa ich loď potopí. Lenže ja mám opačnú istotu. Viem, že Katolícka cirkev, či už s pápežom Františkom, alebo akýmkoľvek iným pápežom na čele, sa nikdy nepotopí, lebo pri jej kormidle je sám Boží Syn Ježiš Kristus.

Preto nie som maloverný ako apoštoli počas plavby v búrke, o ktorej sa vo Svätom písme píše: „Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci za ním. Zrazu sa na mori strhla taká veľká búrka, že vlny sa valili na loďku. Ježiš však spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho: ‘Pane, zachráň nás, hynieme!’ On im však povedal: ‘Čo ste takí bojazliví, vy maloverní?’ Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo hlboké ticho” (Mt 8, 23–26).

Prečo by som sa ja mal báť o lodičku Katolíckej cirkvi, keď viem, že v tej lodičke je s nami náš Pán Ježiš Kristus? Možno sa nám zdá, že spí, ale ja mu bezhranične verím, veď on sám povedal apoštolom: „Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: ‘Prejdi odtiaľto ta!’– prejde. A nič vám nebude nemožné“ (Mt 17, 20).

Katolícka cirkev nepatrí nám, ale Bohu. Bolo by prejavom nedôstojnej malovernosti obávať sa, že Boh si vo svojej Cirkvi nedokáže urobiť poriadok. Je predsa všemohúci. Najlepšie, čo môžeme urobiť my, je bezhranične dôverovať Bohu, intenzívne sa modliť a žiť sviatostným životom. Maloverní zutekajú, verní ostanú. Neopustia Katolícku cirkev, ale naopak, budú bojovať za ňu proti úkladom diabla až do konca.

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Kristova Cirkev je nezničiteľná

Koncil bol popri všetkých nedostatkoch požehnaním

Dozrel čas na novodobé krížové výpravy

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!