27. augusta 2020

Výnimočne musím pochváliť premiéra Matoviča!

Karol Dučák

Aj zázraky sa dejú. A dokonca aj na Slovensku. Kto ma aspoň trochu pozná, vie, že som odporcom premiéra Igora Matoviča. Považujem ho za diletanta, ktorý svojím amaterizmom a viacerými škandalóznymi rozhodnutiami škodí Slovensku viac ako ktorýkoľvek jeho predchodca v tomto úrade. Aj preto v záujme eliminovania procesu úplnej devastácie mojej milovanej domoviny zo všetkých síl podporujem politické aktivity, smerujúce k predčasným parlamentným voľbám na Slovensku.

Lenže ako sa hovorí, aj motyka niekedy vystrelí, a tak musím konštatovať, že aj z nášho premiéra vzíde aspoň raz za čas čosi dobré. A aby bolo jasné, že nekritizujem Igora Matoviča len preto, že je Matovič, ale usilujem sa povzniesť nad osobné pocity a byť objektívny voči každému politikovi, tentoraz verejne nášho premiéra pochválim za to dobré, čo som uňho v poslednej dobe zaregistroval.

Premiér Matovič ma príjemne prekvapil svojím postojom k otázke odluky cirkvi od štátu. Sulíkov politický atentát na slovenské kresťanstvo, ktorý mal výrazne poškodiť predovšetkým slovenských katolíkov, ma mimoriadne pobúril. Neoliberál Sulík sa nikdy netajil svojím bojovným ateizmom a snahou „odstrihnúť“ Slovensko od jeho kresťanských koreňov. Verejne podporil právo na eutanáziu, registrované partnerstvá homosexuálov, energicky bojoval proti voľným nedeliam, pokúšal sa presadiť zníženie počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, ktoré boli zároveň cirkevnými sviatkami, atď.

Vrcholom Sulíkovho protikresťanského ťaženia je presadzovanie odluky cirkvi od štátu, čo je v rozpore s učením Katolíckej cirkvi, ktorá je majoritnou cirkvou na Slovensku. V zmysle učenia Cirkvi od čias rímskeho cisára Konštantína Veľkého štát a Cirkev majú tvoriť dve entity, navzájom sa doplňujúce a ovplyvňujúce. V takomto zväzku sa štát má riadiť náboženskými a morálnymi pravidlami Cirkvi a Cirkev má požívať ochranu štátu, pričom má všemožne podporovať všestranný rozvoj štátu. Pritom je samozrejme nevyhnutná tolerancia voči ateistom a inakšie zmýšľajúcim ľuďom, pokiaľ svojím konaním neohrozujú Cirkev a štát.

Richard Sulík odôvodňuje svoje rozhodnutie snahou ušetriť peniaze zo štátneho rozpočtu. Typické preňho, pre človeka, pre ktorého majú prízemné materiálne pohnútky prednosť pred duchovnými hodnotami. Richard Sulík zabúda, že to bola Cirkev, ktorá priniesla slovenskému národu kultúru a vzdelanosť. Zabúda na to, aký význam pre existenciu slovenského národa mal svätý Cyril a Metod, alebo Anton Bernolák, alebo Ľudovít Štúr a mnohí ďalší. Zabúda na to, že Cirkev stavala školy a nemocnice, že mnohí vedci boli zároveň kňazi alebo rehoľníci. Teda že Cirkev výrazne prispela k všeobecnému pokroku ľudskej spoločnosti. Preto nemožno hodnotiť význam existencie Cirkvi cez prizmu peňazí.

V zmysle uvedených skutočností musím odsúdiť konanie Richarda Sulíka a naopak: v záujme objektivity musím verejne pochváliť premiéra Matoviča, ktorý sa vzoprel tomuto útoku neoliberála Sulíka proti slovenským kresťanom. Premiérovi ďakujem za seba i za všetkých slovenských katolíkov, ale i za všetkých slovenských kresťanov.

 

Karol Dučák

::

Odporúčané:

Richard Sulík alebo Skaza Slovenska neoliberalizmom

Chiméra falošného spasiteľa Matoviča

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

5 komentárov:

  1. Na margo odluky cirkvi od štátu si dovolím poznámku.
    Záleží na tom, akú odluku chceme, čo ňou chceme dosiahnuť. Napríklad finančná nezávislosť by prospela obom stranám. Myslím si však, že súčasné návrhy nesmerujú k prospechu oboch strán a ich motivácia nie je prvotne finančná (náklady na platy duchovných sú z hľadiska štátneho rozpočtu zanedbateľné), ich cieľom je poškodiť cirkev, resp. cirkvi.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný27.8.20

    Naozaj položka na Cirkev je pre štát zanedbateľná no pre Cirkev zaujímavá a Cirkev, či cirkvi robia potom kompromisy so štátom aspoň ja si to myslím aby peniaze dostali a mohli fungovať a zanedbávajú svoje prirodzené úlohy a stávajú sa závislé na štáte ako to bolo v rokoch komunizmu, kedy štát nejaké peniaze cirkvám dával ale dôsledne cirkvi kontroloval a určoval čo môžu a čo nemôžu robiť. Dnes sa mi zdá Cirkev oslabená aj vnútorne, ak by prišla o dotácie od štátu úpadok by bol asi ešte väčší. Neviem či sa príliš Cirkev nespolieha na podporu štátu, a nezanedbáva podporu od Boha, ktorému má slúžiť v prvom rade, od ktorého sa jej poslanie odvíja. Vďaka za úvahu Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím. Tak či tak, všetko speje k tomu, že k odluke napokon dôjde, sekularizačné tendencie sú stále silnejšie aj na Slovensku. Vonkajšími štruktúrami Cirkvi to načas isto otrasie, ale z dlhodobého hľadiska, dovolím si povedať, finančná odluka Cirkvi pomôže – bude chudobnejšia, ale nezávislejšia, menej úradnícka a viac duchovná.

      Odstrániť
  3. Anonymný28.8.20

    Všetko do času, Pán Boh naveky, hovorili naši starí rodičia. On je Stvoriteľom a Pánom dejín. On nám ponúka účasť na svojom Božskom živote a na nás je či ju prijmeme alebo ňou pohŕdneme. Do nedávna záležalo Cirkvi, rodine, osobnostiam na tom aby konali a šírili dobro, Božie Kráľovstvo, plnili Božiu vôľu. Teraz sa mi zdá, že to nahradili akýmsi aktivizmom a zmesou všeličoho aj dobrého aj zbytočného a vedľajšieho a človek nevie ako žiť. Príroda sa bráni a dáva nám to najavo. Vidíme že ľudia sa už nedokážu spamätať ani v kritických situáciách. Takmer nikto nehovorí pravdu a nikomu nejde o spravodlivosť. Ani inštitúcie, ktorých je to úlohou to často nerobia. My žijeme v akomsi zmätku a to, že Cirkev a cirkvi prestane štát podporovať priamo je len otázkou času, preto túto tému otvorili liberálni predstavitelia spoločnosti. Stála by za úvahu situácia kresťanov v politickom živote, ale už som sa k tomu vyjadril viac krát a KDH je mŕtve a už pravdepodobne sa nepozbiera k životu. Veľmi dobrá úvaha k nemu a jeho nádejám je na www.christianitas.sk. Podobné nebezpečenstvo hrozí aj Cirkvi, ktorá nedokáže sama seba stavať na nohy. Teda modliť sa akoby všetko záležalo len na Pánu Bohu a konať tak ako by všetko záležalo len na nás. Mne sa zdá že to robí presne naopak, venuje sa všeličomu len nie tomu na čo je ustanovená a duchovno sa vytráca. Tento proces naberá ešte len na obrátkach. Zatiaľ ešte je z čoho žiť, z minulosti, ktorá bola taká že vybudovala našu kultúru. Boj o súčasnú tvár Slovenska v rovine politiky sa už druhé volebné obdobie odohráva len medzi lavicou a liberálmi. Je otázkou, ktorí sú menej nebezpečný. To záleží z uhlu pohľadu. Kresťania sú na vedľajšej slepej kolaji a dostávajú rany zo všetkých strán.ˇLudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný28.8.20

    už je tu ďalšia informácia od tých, ktorí hovoria o slobode ale likvidujú akýkoľvek kresťanský spôsob života zo SAS že sa pokúsia otvoriť zmluvu SR a Vatikánu. Boj proti Cirkvi, kresťanom ale aj Bohu pokračuje. Záleží na kresťanoch ako sa k tomu postavia. Či tak ako prví kresťania, či tak ako sa to robí dnes postupným opúšťaním hodnôt ale tým zlikvidujú aj svet. Slová Jána Pavla II. že tretie tisícročie bude alebo kresťanské alebo nebude vôbec sú jednoducho faktom. Bez Boha, ktorý je stvoriteľ a Pán sa žiť nedá a jedine s ním je cesta k šťastiu nielen večnému ale i časnému. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.