7. septembra 2020

Rúško ako symbol dekadencie

Kresba: Vlado Javorský

Spoločnosť bez náboženského fundamentu je ako dom postavený na piesku. Nemá stabilitu ani trvácnosť. Chýbajúca opora vyvoláva pocit neistoty a pominuteľnosti. Jediným kritériom riadenia štátu sa stáva mienka väčšiny – nestála, ovplyvniteľná a ľahko zneužiteľná. Na úrovni jednotlivca sa dostáva do popredia egoistické napĺňanie túžob, neraz umelo vyvolaných, čo v konečnom dôsledku vedie ku konzumnému spôsobu života a k degradácii kultúrnych hodnôt.


Postmoderná spoločnosť začala utvárať človeka, ktorý existuje, aby konzumoval, a ktorý uvažuje iba v intenciách pôžitku, úspechu a zisku. Staré civilizačné a morálne piliere boli nahradené vidinou pokroku, vidinou akéhosi nového sveta, v ktorom bude vládnuť rozum, racionalita a veda, to však dáva priestor sociálnemu inžinierstvu v tých najhorších podobách.

Paradoxne, v prostredí proklamovanej transparentnosti a odbornosti nachádzajú živnú pôdu najrôznejšie dezinformácie a propagandistické bludy. Manipulovanie s verejnou mienkou nadobudlo desivé rozmery, prispieva k tomu dosiaľ nevídaná moc médií. Ako píše Milan Glaser (v článku O normalizaci hysterie), médiá svojím nepretržitým a celoplošným pôsobením vzbudzujú dojem vševediacej entity, pôsobia ako nespochybniteľná autorita, a to „napriek tomu, alebo práve preto, že sa nedovolávajú pravdy“.

V antickom Ríme mali herci a komici zakázaný vstup do politiky. Vtedajšia spoločnosť zrejme nechcela byť balamutená hereckými trikmi. Dnes platí opak, komedianti sú v politickej sfére vítaní a obdivovaní, politika si osvojila herecké spôsoby, platia v nej zákony šoubiznisu. Hrdinami nových čias sú komici a špekulanti, kaukliari a obchodníci s prázdnymi rečami a planými sľubmi, figúrky prezlečení a masiek.

Nosenie masiek už nie je výsadou divadla, vyskytuje sa v bežnom živote – najprv ako výstrednosť, žart, provokácia alebo politická kalkulácia, potom ako prejav konformity a podrobenosti. Profesor Giulio Tremonti konštatuje: „Nosenie masiek sa v Taliansku objavuje už v 17. storočí, keď dochádza k úpadku kedysi veľkej civilizácie, ktorá začína prijímať všetko cudzie“ (Pandemie a magie bůžka peněz; preklad rozhovoru z denníka Il Giornale).

Aj rúško je maska. Zo zdravotníckej pomôcky sa stal symbol posthumanizmu, symbol súhlasu s novým poriadkom a vládou „odborníkov“. Posthumanistická odbornosť ignoruje tradičnú morálku, myslenie nahrádza počítaním, všíma si iba čísla a dáta, človeka vníma ako koliesko v súkolesí, ktoré má spoľahlivo fungovať (zdravá pracovná sila a bezproblémový konzument).

Nevedno, ktorá z našich mediálnych či politických figúrok si ako prvá na verejnosti nasadila rúško, aby otvorila cestu novej móde. V Taliansku sa stal známym Beppe Grillo, úspešný komik a úspešný politik v jednej osobe. V polovici decembra minulého roka prišiel do budovy senátu s rúškom na tvári. Tento jeho „happening“ vyvolal údiv a pozornosť a mal priam revolučný účinok. Na otázky novinárov, čo to má znamenať, odpovedal, že sa chce chrániť pred nákazou, pritom o novom koronavíruse vtedy v Európe fakticky nikto nič nevedel.

Maškaráda súčasnej politiky pozoruhodne korešponduje s konzumnou mentalitou. No nie všetko je zábava. Niektoré naše „zábavné“ rozhodnutia, trebárs vo voľbách, majú vážne dôsledky. Z klaunovského vajíčka sa môže vykľuť strašiak. A kombinácia strašiaka a strachu prináša veľmi trpké ovocie – ako v prípade ochorenia Covid-19, keď sme svedkami doslova pandémie strachu. Médiá zahlcujú svet ďalšími a ďalšími negatívnymi správami o šírení vírusu a vytvárajú obraz strašného ohrozenia ľudstva. Podľa Giulia Tremontiho je aktuálna koronavírusová pandémia náhodným efektom dlhodobej globálnej krízy: „Rýchlou turbo-globalizáciou prešiel svet od ‚slobody, bratstva a rovnosti’, ale tiež od kapitalizmu, založeného ešte na akých-takých pravidlách, k novému svetu, v ktorom je jediným pravidlom to, že pravidlá neexistujú“ (Giulio Tremonti v rozhovore pre Il Giornale).

Podvedome azda všetci cítime, že dnešná spoločnosť stojí na piesku, ale nechceme to otvorene pripustiť, radšej klameme sami seba i ostatných, preto máme radi masky, pretvárku, preto vo verejnej sfére udávajú tón komedianti. Filozof Byung-Chul Han píše: „Moderná strata viery, ktorá sa netýka len Boha či onoho sveta, ale aj samotnej reality, činí ľudský život radikálne pominuteľným. Ešte nikdy nebol taký pominuteľný ako dnes. Radikálne pominuteľný nie je len ľudský život, ale i samotný svet. Nič nedáva prísľub trvania a stability...“ (Vyhořelá společnost). Topíme sa v neistote a nepokoji. A je pravdou, že topiaci sa aj slamky chytá... Ale veda nás nespasí. A rúško nezachráni.

 

Ján Maršálek

::

Literatúra:

Milan Glaser: Dementní iluze nekonečného pokroku

Milan Glaser: O normalizaci hysterie

Giulio Tremonti (český preklad rozhovoru): Pandemie a magie bůžka peněz

Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost (recenzia)

::

Súvisiace články:

Pochybnosti o pandémii

Nosenie rúška je v rozpore s našou kultúrou

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

8 komentárov:

  1. V článku píšem: „Nevedno, ktorá z našich mediálnych či politických figúrok si ako prvá na verejnosti nasadila rúško...“

    Ale teraz som si prečítal toto:
    „Bizarnosťou bola cena týždenníka Plus 7 dní, ktorú získala Zlatica Švajdová Puškárová za to, že naučila Slovensko nosiť rúško (ako jedna z prvých televíznych moderátoriek si ho vo vysielaní nasadila a priviedla k tomu aj premiéra Igora Matoviča)...“

    https://www.postoj.sk/60839/prizemny-humor-spovedelnica-na-toaletach-i-ocenenie-za-rusko

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja túto celosvetovú schizofréniu chápem ako skúšku poslušnosti ľudstva. Chystá sa veľká genocída a to sa musí najskôr vyskúšať, kam až môžu zájsť nariadenia chorých mozgov. Inak to neviem nazvať. V scenári je zánik konzumnej spoločnosti, ibaže nechápem v čom mene...Kto na seba zoberie tak ohavný plán?
    História ľudstva je síce históriou vojen, ale toto je už nad rámec zdravého rozumu.Prebieha zánik európskej civilizácie, na ktorej dlho, veľmi dlho nevznikne žiadna vyspelá civilizácia, lebo tento boj vedú gramotní proti hrubej sile nevzdelanosti. Netreba hádať, kto ide na popravisko dejín...Ale prečo so zvesenou hlavou...?! Nechápem...vj.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný7.9.20

    Neviem či by nestačilo dať si len na noc pokrývku ako červení klauni.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný8.9.20

      opravujem preklep noc má byť nos. Nech aj dnešný sviatok narodenia Panny Márie nás inšpiruje k jej nasledovaniu, k ochote prijať a plniť Božiu vôľu, prinášať Krista tomuto ľahostajnému a hodnotovo vyprázdnenému svetu aj v jej čnostnom živote, ktorý často sprevádzali rany a bolesti, ktoré dokázala prijať a niesť. Ľudovít

      Odstrániť
    2. Po oprave je už jasné, čo ste chceli povedať...

      Pravdaže, klauni a šašovia patria do života, ale je tragické, keď šašo zaujme miesto kráľa.

      Odstrániť
  4. Aktuálna koronavírusová pandémia nie je náhodným efektom dlhodobej globálnej krízy: je to prepracovaný scenár strachu pripravovaný svetovládou minimálne jednu dekádu. Európa a svet prešli k ‚slobode, bratstvu a rovnosti’, pred 200 rokmi, nahradili vtedy v krvavom kúpeli revolúcie kristocentricky systém za antropocentricky, ale tiež kapitalizmus postupne nahrádzajú za číry finančný špekulantizmus, založený na totálnom zotročení ľudstva. V posledných dekádach teda dochádza k novému posunu od antropocentrizmu k komputerocentrizmu - podriadeniu človeka stroju. Pandémiu strachu môže vyhlásiť len finančno-špekulantská klika, ktorá ochotne financuje všetky vojny a genocídy, nakoľko výroba a predaj zbraní, liekov a manipulácia médií, je dnes v jej výlučnej kompetencii. Zdá sa, že je všetko stratené, ale to je len za predpokladu, že ostaneme ľahostajní k ľuďom okolo nás, tj. že si nebudeme v ťažkej skúške navzájom pomáhať. Posledné slovo má vždy Boh, presnejšie Duch Svätý, ktorý pomáha tam, kde si my slabí ľudia dokážeme pomáhať aj keď sami potrebujeme pomoc. On koná zázraky v našich dušiach, keď sa neúnavne snažíme byť lepší aj v nepriaznivej dobe, ktorú máme v rôznom čase pred sebou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za vyjadrenie názoru. V mnohom s vami súhlasím, ale nemyslím si, že súčasná „koronakríza“ bola plánovaná. Asi nie je v ľudských možnostiach niečo také naplánovať. Je však zrejmé, že niekomu situácia vyhovuje a začal ju šikovne využívať vo svoj prospech (a v neprospech iných). A k tomu sa pridali húfy „užitočných idiotov“, ktorí pandémiu strachu pomáhajú šíriť.

      Odstrániť
  5. „Copak se můžem schovat sami před sebou?“

    (Hudba, text a spev: Jiří Koběrský)

    https://www.youtube.com/watch?v=8LSASiOvGls

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.