Raj a peklo na zemi

Vlado Gregor

Stále snívame o možnosti pozemského raja
a jasné pravdy sa pred ľuďmi mrzačia a taja...

V Ježišovom posolstve sa nachádza mnoho ťažko pochopiteľných, hoci celkom jednoznačných tvrdení. Hovorí sa o tom, že blahoslavení sú tí pokorní, tichí, utláčaní, plačúci a o ničom nerozhodujúci. Prečo práve oni často lepšie chápu reálnu a životnú pravdu, ako tí, ktorí určujú, čo je dobré a zlé pre ostatných, alebo si to aspoň myslia?

My, ktorí často celý život patríme medzi tých spodnejších a závislejších, si pravidelne a občas úplne jasne uvedomujeme, že o slušnejší a lepší život je zbytočné nasilu sa uchádzať a spoluprácou s „nadriadeným“ zlom nakoniec škodíme len sami sebe, že často je treba to zlé, ktoré vidíme, strpieť a za pôvodcov zla sa od srdca pomodliť.

Ako keby sme neustále zabúdali, že základom našej viery sú state z knihy Genezis, kde sa hovorí o opovážlivosti určovať rozdiel medzi dobrom a zlom, ochutnávať zo stromu poznania dobra a zla. Nepochopenie tohto textu a príkazu je príčinou fanatizmu, zadubenosti, pomýlenosti, nenávisti a všetkých možných nešťastí.

V človeku je utopická tendencia myslieť si, že my rozhodujeme o tom, či nám bude dobre alebo zle, že všetci sme bratia a ak si to určíme ako väčšina (a či skôr rôzne silná menšina, ktorá sa za väčšinu maskuje), tak utvoríme raj na zemi. Nie raj, milí moji, ale peklo – a vytvárame ho neustále, opakovane a stále rafinovanejšie a pritom hlúpejšie a nepoučiteľnejšie!

Tu nejde o to, že sa nemôžeme rozhodovať, tie úvodné kapitoly Biblie hovoria o tom, že rozhodovať sa musíme a človek sa práve vtedy stal človekom, keď sa musel rozhodovať medzi dobrom a zlom, keď pochopil vlastnú zodpovednosť a keď zistil, že je nahý, smrteľný a omylný. Zvieratá, ktoré sa úplne riadia pudmi a okolnosťami, i keď u vyšších živočíchov iste ani citové vzťahy nie sú vylúčené, preto neustále svojím spôsobom žijú v raji a nemusia sa natoľko trápiť vlastnou zodpovednosťou.

Vrchnosť, ktorá sa vždy tvárila, akoby zjedla všetku múdrosť sveta, bola charakterizovaná a poučovaná Ježišom Kristom, ktorý si za to vyslúžil kríž. A história sa stále opakuje vo všemožných variantoch. Dokonca aj v súčasnej Cirkvi sa menej hovorí o Bohu a stále viac o vytváraní raja na zemi ľudským úsilím. Pritom sa permanentne popierajú aj možnosti omylu a zla, a teda aj hriechu a trestu.

Bože, odpusť tým, čo takéto nehoráznosti produkujú, pretože väčšinou naozaj nevedia, čo činia.

PANE, ZMILUJ SA, KRISTE, ZMILUJ SA!  

KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON!

 

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá