Spomienka na Vianoce

 

Ján Grešák

Ako chlapec som dlhý čas sníval o novučičkých lyžiach. Takých z obchodu, pretože ostatní moji kamaráti ich mali vyrobené po domácky z jaseňového alebo javorového dreva. Otec mi lyže sľúbil, nuž som sa nedočkavo tešil na ne už od leta.

Dni sa vliekli pomaly, otec zarábal na týždňovkách v Ostrave a mama sa starala o rodinu i o celé skromné gazdovstvo. Vždy koncom týždňa sme netrpezlivo vyčkávali otca a radovali sa z jeho príchodu.

Istého dňa prišla smutná správa. Otec cestou z roboty tragicky zahynul. Od toho času sme ostali veľmi chudobní, nenahraditeľne nám všetkým chýbal. Už som mu nevybehúval v ústrety, keď s tmavou aktovkou v ruke vykračoval popod majestátne stromy ku chalupe, a netúlil som sa mu v náruči, s tvárou zaborenou do drsnej látky jeho saka. Chýbala mi otcova ochrana a láska, nijako som sa nedokázal zmieriť s tým, že všetkému je koniec.

Vianoce sa pomaly blížili a bolo isté, že budú iné, chudobné a smutné. A práve na tieto Vianoce po ničom inom som tak netúžil ako po nových lyžiach. Keď sme šli s mamou v nedeľu do kostola na svätú omšu a po nej na cintorín k otcovmu hrobu, cestou som si ich obzeral vo výklade obchodu a kochal sa pohľadom na ich tmavohnedú lesklú krásu.

Začal som mamu prosíkať. Najprv nesmelo, potom nástojčivejšie, a napokon i s plačom. Zakaždým mi zúfalo opakovala, že pár korún podpory po otcovi sotva stačí na poživeň. Za ten svet som si však nedokázal predstaviť, že i po Vianociach ostanem bez lyží. Aj modlil som sa, aby moje želanie bolo vyplnené.

Prišiel Štedrý večer a naozaj nebol taký ako predošlé, keď sme spolu sedeli pri rozžiarenom stromčeku a otec rozprával o pastieroch, anjeloch a o hviezde nad Betlehemom. Stromček bol oveľa skromnejší, mamine oči sa neprestajne ligotali slzami, hoci sa ich pred nami pokúšala utajiť a snažila sa nám nahradiť i lásku otcovu.

Po večeri som si ľahol, ale usnúť som nemohol. S lyžami som sa už navždy rozlúčil. V posteli som premýšľal, prečo sú tieto Vianoce také smutné. Ráno som mal pocit, že nie sú žiadne Vianoce, hoci som počul, ako mama v kuchyni štrkoce riadom a zacítil som aj vôňu čerstvo upečeného koláča. Zavŕtal som sa do perín a usiloval sa na Vianoce už nemyslieť. Stále dobiedzajúca nádej a zvedavosť ma však donútili dohmatať sa k vianočnému stromčeku. Otvoril som doširoka oči. Neuveriteľné! V kútiku opreté o stenu stáli novučičké lesklé lyže. Tie najsenzačnejšie, najvytúženejšie, najkrajšie lyže na celom svete!

Vyvaľoval som na ne oči, ani som sa ich nedotkol. Nemohol som tomu uveriť. Po dobrej chvíli som ich neveriacky zodvihol, sadol som si na peľasť a opatrne ich skúsil naboso. Sedel som a cítil som sa ako kráľ. Keď som sa spamätal, mal som pocit, že toto sú najkrajšie Vianoce od začiatku sveta. Mama, nebadane ma sledujúc takéhoto šťastného, sa na mňa usmiala, podišla ku mne, pohladila mi horiacu tvár a riekla:

„Ježiško ti ich priniesol za posledné peniaze. Pred sviatkami sa mu podarilo predať v dedine tvaroh a trochu masla...“

Tie lyže som mal dlho odložené aj ako dospelý. Žiarila z nich pravá ľudská láska. Matkina i tá otcova nehynúca ani v hrobe...

 

Ján Grešák

::

Z tvorby autora:

Čas vianočný

Ján Grešák: Básne

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.