Veľká noc 2022

 

Ľudovít Košík

„Ježiš Kristus sa uponížil, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: ‚Ježiš Kristus je Pán!‘ na slávu Boha Otca.“ (Flp 2, 8–11)

 
V zvláštnej situácii, v atmosfére a problémoch, v ktorých sme sa ocitli v posledných mesiacoch, týždňoch a dňoch a ktoré veľkou mierou zasiahli a ovplyvnili náš osobný, rodinný i spoločenský život, prichádzajú s prebúdzajúcou sa prírodou najvýznamnejšie kresťanské sviatky Veľkej noci. Sme pozývaní pripraviť sa na ich slávenie intenzívnym prežívaním Pôstneho obdobia, pokáním, a ponúkajú sa nám overené piliere duchovného života: modlitba, pôst a almužna.

Akosi rýchlo sa rozplynul náš sen o úspešnom, pokojnom živote v trvalo udržateľnom rozvoji, v materiálnom dostatku či nadbytku, konzume a plnení si svojich predstáv, túžob a ambícií. Až príliš často používanými slovami sa stali: covid, pandémia, choroba, rúško, respirátor, nebezpečenstvo, vojna, utečenci, inflácia, zdražovanie... K ťaživej atmosfére prispeli aj ďalšie tragédie...

Boli sme zo dňa na deň nútení zmeniť zabehané zvyklosti a podriadiť sa nariadeniam, ktorých význam sme vždy nie celkom chápali. Veľa sa z reálneho života prenieslo do virtuálneho, čo nebolo jeho adekvátnym ekvivalentom. Celé mesiace nebolo možné zúčastňovať sa bohoslužieb, stretávať sa v rodinách, v spoločenstvách, v školách, oslavovať sviatky, zúčastňovať sa kultúrnych podujatí, cestovať, športovať... Život sa nám výrazne skomplikoval. 

História svedčí, že v ťažkých situáciách sa ľudia vždy zjednotili a upriamili svoju pozornosť k Bohu, u neho hľadali ochranu a pomoc. V súčasnosti sme skôr svedkami toho, že čoraz viac a rýchlejšie sa viera aj kresťanské postoje zo sveta vytrácajú, morálka upadá. Po páde totality, ktorá sa protináboženským bojom netajila, sme mali nádej, aj niekoľko náznakov v roku 1989, že sa situácia zmení a že spoločnosť bude žiť v súlade s Božím poriadkom. Vidíme, že sa tak nestalo a iniciatívy vo svete, v Európe, na Slovensku, v mnohých mestách i obciach sa ujali ľudia, ktorí presadzujú legislatívu a spôsob života, ktorý je v rozpore s Božími zákonmi i zdravým rozumom.

Svet aj človeka stvoril Boh. A človek môže úspešne a šťastne fungovať, iba ak prijme Božie pravidlá. Ak ich popiera, komplikuje život sebe aj iným a kazí aj životné prostredie. Svet bez Boha nemôže mať dlhú budúcnosť. Už na prvých stránkach Biblie môžeme čítať o tragických pokusoch vystačiť si s ľudskými prostriedkami, napríklad pri stavbe Babylonskej veže. Taktiež história ponúka mnohé neúspešné príbehy o pokusoch budovania sveta a života bez Boha.

My starší máme v pamäti protikresťanský boj z rokov 1948–1989. Akoby sme zostali nepoučení, akoby sme si neuvedomili, že každý náš skutok má svoje dôsledky, ktoré ponesieme nielen my sami, ale aj iní ľudia. Aj ten najtajnejší hriech škodí nielen tomu, kto ho pácha, ale aj mnohým neznámym ľuďom, a každé dobro, ktoré vykonáme, prináša úžitok nám osobne aj iným ľuďom. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (Rim 6, 23).

Možno len mne sa zdá, že sa chceme mať dobre, žiť bez Boha, ba i proti jeho požiadavkám, ale akosi to nefunguje. Sme k sebe navzájom čoraz horší, komplikujú sa naše vzťahy, vytráca sa úcta a porozumenie, spoločnosť sa stáva neľudská, žije sa nám čoraz komplikovanejšie, horšie a ťažšie.

Zdá sa mi, že sme až príliš podobní Ježišovým súčasníkom, ktorí napriek tomu, že on dobre robil všetkým, hľadali dôvody a spôsoby, ako ho umlčať, odstrániť a zabiť – a dotiahli to za pomoci podvodov a klamstiev až k jeho odsúdeniu a potupnej smrti na kríži. Ale on na tretí deň vstal z mŕtvych a žije! Aj my sa musíme rozhodnúť, či sa zaradíme do skupinky tých, ktorí stáli pri ňom a zostali mu verní, alebo do davu kričiacich „Ukrižuj ho!“ podporujúcich klamstvo, podvod, hriech, zločin, smrť...

Veľká noc nás vedie do jeruzalemského Večeradla, kde Ježiš umýval nohy apoštolom, lámal a dával chlieb a víno, premenil ho na svoje telo a krv. Vedie nás do Getsemanskej záhrady, kde sa modlil a potil krvou, a tam bol zradený jedným z apoštolov, Judášom, zajatý vojakmi a odtiaľ vedený ku Kajfášovi, Pilátovi, bičovaný, vysmievaný, urážaný, ponižovaný, čo všetko ticho znášal, napokon vyhnaný s krížom na pleciach na Golgotu, kde ho ukrižovali medzi  zločincami – a pri ňom stálo len niekoľko najvernejších. Ale smeruje nás k prázdnemu hrobu a k víťazstvu nad hriechom a smrťou a k osláveniu i k večnému životu s ním.

Nedajme sa oklamať davom ani mocnými tohto sveta. Nedajme sa oklamať tými, ktorí Ježiša nemajú radi, lebo učí Pravdu a vyčíta ľuďom ich hriechy. Tak ako peniaze a výhody za zradu nevinnej krvi a Pravdy neurobili šťastnými Judáša a tých, ktorí ho zajali a ukrižovali, tak nemôžu urobiť šťastnými nikoho, kto zrádza Boha. Priateľstvo a vzťah s Ježišom, voľba pravdy, dobra a lásky, to je cesta radostného a pokojného života aj pre súčasnosť. On nám ho ponúka a je na nás, či ho prijmeme alebo odmietneme.

Využime veľkonočné sviatky na prehĺbenie a upevnenie nášho vzťahu s Bohom i svojimi blížnymi i na prehĺbenie seba a upevnenie sa vo viere. Aby sme mali odvahu konať vždy dobro, plniť Božie požiadavky, byť v službe Boha i ľudí.

Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, aleluja!

Prajem vám radostné a požehnané veľkonočné sviatky –

 

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).